Stupnica, ktorú používame dodnes
V roku 1743 francúzsky fyzik Jean-Pierre Christin publikoval návrh ortuťového teplomera so stupnicou, kde 0 predstavuje bod mrazu a 100 bod varu vody. Christin tak obrátil pôvodnú Celsiovu škálu — a práve táto úprava sa ujala natoľko, že ju svet používa dodnes. Jeden praktický nápad z 18. storočia definoval spôsob, akým celá planéta meria teplotu.
Do arktického neznáma
O storočie neskôr, 19. mája 1845, vyplával z anglického Greenhithe kapitán John Franklin na výpravu do kanadskej Arktídy. Hľadal Severozápadný priechod — námornú trasu, o ktorej existenciu sa vedci a kartografi sporili desaťročia. Výprava sa stala jednou z najväčších záhad polárneho výskumu. Franklin a jeho posádka zmizli v ľadoch. Ich osud objasňovali expedície ešte v 21. storočí pomocou podmorskej archeológie a forenznej analýzy.
Otec americkej farmakológie
V ten istý deň roku 1857 sa narodil John Jacob Abel, biochemik, ktorý v roku 1893 založil katedru farmakológie na Johns Hopkins University a stal sa prvým americkým profesorom tohto odboru na plný úväzok. Abel sa venoval izolácii hormónov — práca, ktorá otvorila cestu modernej endokrinológii a liekovému výskumu. Založil tiež odborné časopisy, ktoré formovali farmakologickú vedu na celé generácie.
Keď veda stretla mikrofón
Aj zdanlivo nevedecká udalosť — vystúpenie Marilyn Monroe v roku 1962 s piesňou Happy Birthday pre prezidenta Kennedyho — mala technologický rozmer. Išlo o televízny prenos pred miliónmi divákov, ukážku toho, kam sa posunula vysielacia technika a zvuková réžia za necelé dve desaťročia od nástupu televízie.
19. máj je dňom, ktorý pripomína, že vedecký pokrok má mnoho podôb — od jednoduchej stupnice na sklenenej trubici po výpravy do nezmapovaných končín sveta.