Malá obec na južnom brehu Temže v grófstve Kent. Dnes ju poznajú skôr podľa nákupného centra Bluewater než podľa histórie. No práve odtiaľto 19. mája 1845 vyplával kapitán John Franklin s loďami Erebus a Terror na výpravu do kanadskej Arktídy — hľadať Severozápadný priechod.
Základné fakty
Greenhithe leží asi 30 kilometrov východne od centra Londýna. Od 16. storočia slúžila ako kotevisko a opravárenská základňa kráľovského námorníctva. Plytké vody Temže tu umožňovali pohodlné nakladanie zásob pred dlhými plavbami. Franklin — veterán napoleonských vojen, vojny roku 1812 a dvoch predchádzajúcich arktických expedícií (Coppermine 1819, Mackenzie River 1825), niekdajší guvernér Tasmánie — tu nastúpil na palubu ako 59-ročný.
Historický kontext
Franklinova výprava bola najlepšie vybavenou polárnou expedíciou svojej doby. Obe lode mali parný pohon a zásoby na tri roky. Nikto z 129 mužov posádky sa nevrátil. Británia vyslala desiatky záchranných misií, ktoré paradoxne zmapovali viac arktického územia než samotná Franklinova cesta.
Málo známe zaujímavosti
Na nábreží v Greenhithe dodnes stojí kotviaci kolík, ku ktorému údajne priviazali lode pred odchodom. Obec bola aj domovským prístavom výcvikovej lode Worcester — generácie kadetov obchodného námorníctva tu trávili mesiace, než vôbec videli otvorené more. A práve tu v 19. storočí fungovala jedna z prvých priemyselných cementární v Anglicku — kriedu z miestnych lomov vyvážali po celom impériu. Prístav, ktorý žil z odchodov, nie z návratov.