Dňa 20. mája 1609 londýnsky vydavateľ Thomas Thorpe vytlačil prvé výtlačky Shakespearových sonetov — 154 básní, ktoré dnes patria k základným kameňom svetovej poézie. Problém? William Shakespeare o tom možno vôbec nevedel.
Thorpe zbierku zaregistroval a predával pod vlastným menom, pričom dodnes nie je jasné, ako sa k rukopisom dostal. Shakespeare, v tom čase už uznávaný dramatik a spolumajiteľ divadelnej spoločnosti, sa k vydaniu nikdy verejne nevyjadril — neprotestoval, no ani ho nepodporil. Pre muža, ktorý mal za sebou desiatky hier a presne vedel, ako funguje londýnsky knižný trh, to bolo nezvyčajné mlčanie.
Irónia je zrejmá: autor, ktorého dnes považujú za najväčšieho spisovateľa anglického jazyka, stratil kontrolu nad vlastnými veršami ešte pred ich prvým vytlačením. Sonety pritom obsahujú jeho najosobnejšie texty — na rozdiel od divadelných hier ide o intímnu lyriku plnú vášne, žiarlivosti a úvah o smrti. Celé generácie literárnych vedcov ich analyzujú ako okno do Shakespearovho súkromia. No na verejnosť sa dostali spôsobom, ktorý by sme dnes nazvali pirátskym vydaním.
Thorpe sa do dejín zapísal jedinou vetou — záhadným venovaním adresovaným istému „Mr. W. H.", o ktorého totožnosti sa vedci sporia podnes. Shakespeare zomrel o sedem rokov neskôr, v roku 1616, bez toho, aby záhadu objasnil.