Dvadsiaty máj v dejinách kultúry spája dve mená, ktoré nepotrebujú predstavovanie — a predsa dokážu prekvapiť.
1609: Sonety, ktoré nemali vyjsť
Londýnsky vydavateľ Thomas Thorpe v tento deň vytlačil prvé výtlačky Shakespearových sonetov — pravdepodobne bez súhlasu autora. Stodvadsaťštyri básní o láske, žiarlivosti, čase a smrti sa tak dostalo na pulty kníhkupectiev nie triumfálnym gestom barda, ale aktom, ktorý by sme dnes nazvali pirátskym vydaním. Shakespeare, vtedy už uznávaný dramatik a spolumajiteľ divadla Globe, k publikácii verejne nikdy nezaujal stanovisko. Práve táto záhada živí literárnych bádateľov dodnes — komu boli sonety adresované? Kto bol tajomný „Mr. W. H." z Thorpeovej dedikácie?
Irónia dejín: jedno z najvplyvnejších básnických diel anglickej literatúry sa na svet dostalo zadnými dverami.
1714: Bach rozoznel Výmar
O storočie neskôr, 20. mája 1714, dirigoval Johann Sebastian Bach premiéru svojej svätodušnej kantáty Erschallet, ihr Lieder v kaplnke zámku Schloss Weimar. Dvadsaťdeväťročný Bach bol v tom čase dvorným organistom a koncertným majstrom výmarského vojvodu. Kantáta — plná trúbok, sláčikov a zborového pátosu — dokazuje, že Bach už v relatívne mladom veku ovládal veľké formy duchovnej hudby s istotou majstra.
1812: Odchod Mozartovho protivníka
Na okraj kultúrnej kroniky patrí aj smrť grófa Hieronyma von Colloreda, salzburského arcibiskupa, ktorý zomrel v tento deň vo Viedni. Colloredo vošiel do dejín hudby predovšetkým ako zamestnávateľ — a neskôr antagonista — mladého Mozarta. Po sekularizácii arcibiskupstva v roku 1803 stratil svetskú moc a posledné roky dožil v tichom viedenskom exile.
Tri príbehy, jedno poučenie: veľké umenie sa rodí aj napriek mocným — niekedy dokonca napriek samotným autorom.