Dvadsiaty štvrtý máj prináša udalosti, ktoré na prvý pohľad so Slovenskom nesúvisia. Na druhý áno.
1798 — Írska vzbura a spoločný menovateľ: útlak
Keď v roku 1798 vypuklo Írske povstanie proti britskej korune, Slovensko prežívalo vlastnú formu neslobody v rámci Uhorska. Spoločnosť Spojených Írov bojovala za republiku — slovenské národné hnutie bolo ešte v plienkach, no paralela je zreteľná: malé národy v zovretí veľkých monarchií. O polstoročie neskôr prídu Štúrovci s rovnakou otázkou: kto vládne a v koho mene?
1830 — Mary Had a Little Lamb a slovenská detská slovesnosť
Sarah Josepha Hale publikovala báseň, z ktorej sa stala najznámejšia anglická riekanka. V tom istom období na Slovensku Ján Kollár a neskôr Samo Chalupka formovali slovenský verš — no detská literatúra v slovenčine prakticky neexistovala. Kým Amerika už mala masovo šírené riekanky, slovenské deti počúvali ľudovú tradíciu z úst matiek, nie z tlačených kníh.
1810 — Abraham Geiger a židovská komunita na Slovensku
Narodenie Abrahama Geigera, zakladateľa reformného judaizmu, sa priamo dotýka stredoeurópskeho priestoru. Slovensko — vtedy Horné Uhorsko — malo jednu z najpočetnejších židovských komunít v regióne. Bratislava (Prešporok) bola sídlom slávnej ortodoxnej ješivy Chatama Sofera. Geigerove reformné idey tu narážali na tvrdý ortodoxný odpor. Tento spor medzi reformou a tradíciou formoval židovský život na slovenskom území celé 19. storočie.
1816 — Emanuel Leutze: Washington a dunajský svet
Maliar Emanuel Leutze, autor ikonického obrazu Washington Crossing the Delaware, sa narodil v Nemecku a patril k düsseldorfskej škole. Tá ovplyvnila aj stredoeurópskych maliarov — vrátane uhorských, medzi ktorými pôsobili aj Slováci. Historická maľba ako nástroj národného príbehu — presne tento princíp neskôr využívali Peter Michal Bohúň či Jozef Božetech Klemens.
1930 — Amy Johnson a éra leteckých priekopníkov
Angličanka Amy Johnson pristála v Darwine ako prvá žena, ktorá sólo preletela trasu Anglicko–Austrália. V tom istom roku Československo budovalo vlastné letectvo. Bratislavské letisko fungovalo od roku 1923 a slovenský letecký priemysel — hoci skromný — bol súčasťou širšej stredoeurópskej fascinácie vzduchom. Johnsonovej let bol inšpiráciou aj pre pilotky na našej strane kontinentu.
1941 — Bismarck potápa Hood: vojna, v ktorej Slovensko stálo na zlej strane
V Dánskej úžine nemecká bitevná loď Bismarck potopila britský krížnik Hood. Slovenský štát bol v tom čase satelitom nacistického Nemecka. Keď nemecké námorníctvo slávilo, Bratislava bola hlavným mestom režimu, ktorý sa na tejto vojne podieľal. O tri dni neskôr Briti Bismarck potopili. Symbolika bola jasná — nemecká vojenská mašinéria nebola neporaziteľná. Pre Slovákov v odboji to bol signál nádeje.
Každý z týchto dátumov pripomína, že Slovensko nikdy nebolo izolovaným ostrovom. Bolo — a je — súčasťou príbehu, ktorý sa píše všade naraz.