Kubla Khan vystupuje z opiovej hmly
Londýn, 25. máj 1816
Kníhkupectvá na Strand dostávajú čerstvé výtlačky. Na obálke meno: Samuel Taylor Coleridge. Vnútri dve básne — Kubla Khan a Christabel. Coleridge, štyridsaťtriročný básnik, filozof a literárny kritik, púšťa do sveta texty, ktoré nosil v hlave roky. Spoluzakladateľ romantického hnutia v Anglicku, člen Jazerných básnikov po boku Williama Wordswortha, muž, ktorý zdieľal stránky aj myšlienky s Charlesom Lambom, Robertom Southeym a Charlesom Lloydom. Teraz konečne necháva Kubla Khana vystúpiť z rukopisu na tlačiarenský papier. Báseň o rozkoši a hrôze imaginácie. Žiadny iný deň v anglickej poézii nepriniesol na svet dva takto odlišné a zároveň tak nerozlučne spojené texty.
Rozsudok nad Oscarom Wildom
Londýn, Old Bailey, 25. máj 1895
Sudca Alfred Wills dočíta verdikt. Oscar Fingal O'Fflahertie Wills Wilde — Ír, dramatik, básnik, v posledných rokoch najhrávanejší autor londýnskeho West Endu — počúva slová, ktoré ho vyškrtnú zo spoločnosti. Dva roky nútených prác za hrubú neslušnosť. Wilde, kľúčová postava estetizmu, muž považovaný za najväčšieho dramatika viktoriánskej éry, stojí v obžalovaneckom boxe. O niekoľko hodín ho odvedú. V tridsiatych rokoch menil londýnske divadlá, v štyridsiatych pretváral literárne žánre s virtuozitou málokomu dostupnou. Teraz má štyridsaťjeden rokov a brány väzenia sa pred ním otvárajú. Svet, ktorý ho miloval na javisku, ho odmieta mimo neho.
Štrajk v Remington Rand
USA, 25. máj 1936
Robotníci spoločnosti Remington Rand — amerického výrobcu kancelárskych strojov, pôvodne písacích strojov, neskôr priekopníka počítačov radu UNIVAC — odkladajú nástroje a odchádzajú od výrobných liniek. Začína sa štrajk, ktorý potrvá jedenásť mesiacov. Počas neho vedenie firmy vypracuje protištrajkové metódy, ktoré sa zapíšu do dejín pracovného práva. Sídlo na Park Avenue South 315 v New Yorku sa mení na veliteľský stan jedného z najtvrdších korporátnych bojov tridsiatych rokov. Na jednej strane zamestnanci, na druhej konglomerát vyrábajúci všetko od holiacich strojčekov po kancelársku techniku. Konflikt presahuje továreň — stáva sa precedensom.
Operácia Rösselsprung: Jazdec, ktorý minul cieľ
Juhoslávia, 25. máj 1944
Wehrmacht a jeho kolaborantskí spojenci spúšťajú operáciu Rösselsprung — šachový jazdcov skok priamo na hlavu juhoslovanského odboja. Cieľom je atentát na vodcu partizánov. Jednotky nacistických ozbrojených síl — armáda, námorníctvo, letectvo, celý aparát, ktorý od roku 1935 budoval vojenský stroj v rozpore s Versaillskou zmluvou — sa vrhajú do horského terénu. Operácia zlyhá. Partizáni prežijú. Rösselsprung sa zapíše do vojenskej histórie ako príklad toho, že ani drvivá vojenská prevaha nezaručí úspech v neprehľadnom teréne proti odhodlanému protivníkovi.
Dvaja muži, jeden dátum: 25. máj 1803
Londýn a Boston, 25. máj 1803
Na dvoch stranách Atlantiku sa v ten istý deň rodia dva chlapci, ktorí zmenia anglosaské písomníctvo.
V Anglicku prichádza na svet Edward Bulwer-Lytton. Budúci barón, budúci poslanec — najprv za whigov, potom za konzervatívcov —, budúci minister pre kolónie, muž, ktorý v tejto funkcii vyberie Richarda Clementa Moodyho, aby založil Britskú Kolumbiu. No predovšetkým: spisovateľ, dramatik, autor románov, ktoré definujú viktoriánsku prózu.
V Amerike sa v rovnaký deň rodí Ralph Waldo Emerson. Esejista, prednášateľ, filozof, pastor, abolicionista, básnik. Vodca transcendentalistického hnutia polovice devätnásteho storočia. Zástanca individualizmu a kritického myslenia. Muž, o ktorom bude Friedrich Nietzsche písať s rešpektom.
Bulwer-Lytton zomrie v roku 1873. Emerson o deväť rokov neskôr, v roku 1882. Obaja zanechajú dielo, ktoré prežije storočia. A obaja sa narodia v tento deň — 25. mája 1803 — akoby si osud rozdelil jednu literárnu iskru na dva kontinenty.
Generál, po ktorom pomenovali mesto
Kapsko, 25. máj 1849
Generálporučík Sir Benjamin D'Urban zomiera. Britský generál a koloniálny administrátor, známy predovšetkým svojou pohraničnou politikou v čase, keď bol guvernérom Kapskej kolónie, a tiež ako niekdajší guvernér Britskej Guyany. Po ňom nesie meno tretie najväčšie mesto Južnej Afriky — Durban. Mesto, ktoré dnes pozná celý svet, má vo svojom názve pamiatku na muža narodeného v roku 1777 v Anglicku, ktorý strávil život na troch kontinentoch v službe impéria. D'Urban odchádza v sedemdesiatich dvoch rokoch. Jeho meno zostáva na mapách.
Dvadsiaty piaty máj. Deň básní a rozsudkov, štrajkov a vojenských zlyhaní, narodení a úmrtí. Deň, v ktorom sa dejiny nekrútia okolo jednej témy — ale okolo jedného dátumu.