Málokterý dátum v kalendári nesie toľko literárnych vrstiev. Dvadsiaty piaty máj je dňom zrodenia aj odsúdenia — dňom, keď sa na svet dostali texty meniace jazyk a ľudia meniaci myslenie.
1816 — Coleridge vypúšťa „Kubla Khan" do sveta
Samuel Taylor Coleridge, spoluzakladateľ anglického romantizmu a člen skupiny Jazerných básnikov, konečne publikoval dve básne, ktoré dovtedy kolovali len v rukopisoch: Kubla Khan a Christabel. Coleridge — básnik, literárny kritik, filozof a teológ v jednej osobe — tvoril po boku Williama Wordswortha, Charlesa Lamba či Roberta Southeyho. „Kubla Khan" sa stala jednou z najcitovanejších básní anglickej literatúry. Vznikla vraj v ópiovom polospánku. Svet ju dostal až tento deň.
1895 — Wilde ide za mreže
Oscar Fingal O'Fflahertie Wills Wilde — írsky dramatik, básnik a prozaik, v tom čase najobľúbenejší autor londýnskych javísk — bol 25. mája odsúdený sudcom Alfredom Willsom na dva roky ťažkých nútených prác za „hrubú neslušnosť". Kľúčová postava estetizmu, považovaný za najväčšieho dramatika viktoriánskej éry, vstúpil z pojednávacej siene priamo do väznice. Literatúra prišla o hlas. Väzenie mu dalo iný — z cely neskôr vzišla De Profundis.
1803 — Dva velikáni sa rodia v ten istý rok
Náhoda, ktorú si dejiny literatúry nemohli vymyslieť lepšie: v roku 1803 sa narodili dvaja muži, ktorí formovali celé generácie čitateľov po oboch stranách Atlantiku.
Ralph Waldo Emerson — americký esejista, básnik, filozof a vodca transcendentalistického hnutia. Bojovník za individualizmus a kritické myslenie, ktorého obdivoval aj Friedrich Nietzsche.
Edward Bulwer-Lytton — anglický spisovateľ, dramatik a politik, neskôr minister kolónií. Jeho pero siahalo od románov cez divadelné hry až po politické eseje. Dnes je paradoxne známejší vďaka súťaži o najhoršiu úvodnú vetu románu, ktorá nesie jeho meno — no vo svojej dobe patril medzi najčítanejších autorov Británie.
Jeden deň. Štyri príbehy. Romantizmus, estetizmus, transcendentalizmus — a väzenská cela. Literatúra 25. mája nikdy nespala.