Keď v roku 1936 zamestnanci firmy Remington Rand odložili nástroje a začali jedenásťmesačný pracovný boj, použili na to slovo, ktoré má korene hlboko v jazyku námorníkov.
Pôvod. Slovenské štrajk je priamou výpožičkou z nemeckého Streik, ktoré samo prevzalo anglické strike. Pôvodný význam anglického slovesa to strike bol prostý — udrieť, zasiahnuť. Staroangličtina poznala tvar strīcan, príbuzný so starohornonemeckým strīhhan (hladiť, prechádzať). Germánsky koreň teda neznamenal protest, ale fyzický pohyb ruky.
Vývoj. Zlom nastal v 18. storočí na britských prístavných mólach. Námorníci, nespokojní s podmienkami, začali strike the sails — sťahovať plachty, čím odmietli vyplávať. Z konkrétneho gesta na lodi sa stal abstraktný pojem pre organizované zastavenie práce. Do nemčiny slovo preniklo v 19. storočí spolu s priemyselnou revolúciou a vlnou robotníckych nepokojov. Odtiaľ putovalo do slovenčiny, češtiny aj poľštiny (strajk), kde sa udomácnilo v ére rakúsko-uhorského priemyslu.
Dnešné použitie. Slovenčina slovo plne prijala a ohýba ho podľa domácich pravidiel: štrajkovať, štrajkujúci, štrajkový výbor, generálny štrajk. Vedľa neho existuje domáci ekvivalent ostavka či pracovné zastavenie, no v bežnej reči ani v právnom jazyku sa nepresadili. Štrajk zostáva jediným živým výrazom pre kolektívne odmietnutie práce.
Jazykový fakt. Slovo prešlo nezvyčajnou sémantickou cestou: od pohybu ruky cez sťahovanie plácht až po zastavenie výrobných liniek. Je to jeden z mála prípadov, keď anglicizmus vstúpil do slovenčiny cez nemecký filter a stratil pritom svoju pôvodnú výslovnosť. Z anglického /straɪk/ sa cez nemecké /ʃtraɪk/ stal slovenský štrajk s charakteristickým š na začiatku. Práve táto hláska prezrádza, kadiaľ slovo cestovalo, než sa usadilo v našom slovníku.