26. máj v histórii — sedem scén z jedného dátumu

Petrohrad viackrát, Montreal raz, New York naposledy

I. Poľný maršal zomiera ďaleko od bojiska (1818)

Kráľovecká cesta, Prusko, 26. máj 1818. Michael Andreas Barclay de Tolly, ruský poľný maršal škótskeho pôvodu, vydychuje naposledy. Má päťdesiatsedem rokov. Muž, ktorý kedysi velil celej ruskej armáde proti Napoleonovi a zastával funkciu generálneho guvernéra Fínska, umiera na ceste do kúpeľov, kam sa vybral hľadať úľavu pre podlomené zdravie. Ironický koniec pre vojaka, ktorý prežil Borodino, ústup z Moskvy a bitku pri Lipsku. Dejiny si ho zapamätajú ako stratéga ústupu — toho, kto pochopil, že Napoleona netreba poraziť v poli, stačí ho nechať vykrvácať na nekonečných ruských cestách.

II. V Paríži prichádza na svet kronikár krásy (1822)

Nancy, Francúzsko, 26. máj 1822. V lotrinskom meste sa rodí Edmond Louis Antoine Huot de Goncourt. Ešte netuší, že spolu s mladším bratom Julesom vytvorí jednu z najslávnejších literárnych dvojíc francúzskej slovesnosti. Budú písať romány, kritiky, denníky — ale predovšetkým založia inštitúciu, ktorá ich meno prenesie cez storočia: Académie Goncourt. Dodnes udeľuje najvýznamnejšiu francúzsku literárnu cenu. Edmond sa dožije sedemdesiatštyri rokov. Akadémia ho prežije navždy.

III. Narodenie kráľa v žltom (1865)

Brooklyn, New York, 26. máj 1865. Občianska vojna sa práve končí a do sveta prichádza Robert William Chambers. Z brooklynského chlapca vyrastie maliar, ilustrátor a napokon autor, ktorého zbierka poviedok The King in Yellow z roku 1895 ovplyvní generácie autorov hororovej a fantastickej literatúry. Chambers napíše desiatky kníh, no práve tento jeden tenký zväzok — plný dekadentných vízií a znepokojivých príbehov o fiktívnej divadelnej hre, ktorá privádza čitateľov k šialenstvu — mu zabezpečí nesmrteľnosť.

IV. Dva bratia, jeden denník a celý Punch sa smeje (1888)

Londýn, 26. máj 1888. V najnovšom čísle satirického týždenníka Punch sa objavuje prvá časť komického románu The Diary of a Nobody. Podpisujú ho bratia George a Weedon Grossmith. George — komik, herec, spevák, skladateľ, autor osemnástich komických opier, takmer stovky hudobných skečov a približne šesťsto piesní — pozná anglické publikum dokonale. Vie, čo ho rozosmeje. Denník fiktívneho prímestského úradníka Charlesa Pootera sa stane jedným z najväčších komických textov anglickej literatúry. Prostý muž, ktorý si o sebe myslí viac, než je, a zaznamenáva to s nezlomnou vážnosťou — Anglicko v tom spozná seba.

V. Šachový trón mení majiteľa (1894)

Montreal, Kanada, 26. máj 1894. Dvadsaťpäťročný Emanuel Lasker z Nemecka poráža Wilhelma Steinitza a stáva sa majstrom sveta v šachu. Steinitz bol prvý oficiálny šampión. Lasker bude druhý — a zároveň najdlhšie vládnuci. Dvadsaťsedem rokov. Od roku 1894 do roku 1921. Matematik, filozof, šachista. V najlepších rokoch bol jedným z najdominantnejších šampiónov, akí kedy zasadli za dosku. Šesťkrát obhájil majstrovský titul. Šach pre neho nebol len hra — bol to systém myslenia, rozšírenie matematiky inými prostriedkami.

VI. V izbe hotela Taft utíchol jodel (1933)

New York, hotel Taft, 26. máj 1933. Jimmie Rodgers je mŕtvy. Má tridsaťpäť rokov. Americký spevák, skladateľ a muzikant, ktorého poznali ako „otca country hudby", „spievajúceho brzdára" a „amerického modrého jodelára", podľahol tuberkulóze, s ktorou bojoval roky. Rodgers vystúpil na scénu v neskorých dvadsiatych rokoch a zmenil americkú populárnu hudbu. Jeho charakteristický jodel inšpiroval generácie umelcov. Zomrel v hotelovej izbe, ďaleko od Mississippi, kde vyrastal pri železničných tratiach, ktoré mu dali jeho prvú prezývku — a prvé piesne.

VII. Washington začína počúvať za dverami (1938)

Washington, D.C., 26. máj 1938. Snemovňa reprezentantov Spojených štátov amerických zriaďuje Výbor pre neamerické aktivity — House Un-American Activities Committee. Jeho úlohou je vyšetrovať údajnú nelojálnosť a podvratnú činnosť súkromných občanov, verejných zamestnancov a organizácií podozrivých z väzieb na komunistické hnutie. Výbor bude existovať do roku 1975. Stihne za ten čas rozbiť kariéry, zničiť povesti, rozdeliť Hollywood aj akademickú obec. V máji 1938 to však ešte znie rozumne — Európa sa rúti do vojny, totalitné režimy naberajú silu a Amerika chce vedieť, kto je na ktorej strane.

Sedem scén, jeden dátum. Šachista, ktorý vládol dvadsaťsedem rokov. Spevák, ktorý sa dožil tridsaťpiatich. Maršal, ktorý umrel na ceste do kúpeľov. Výbor, ktorý mal chrániť demokraciu a skončil ako jej hanba. Dejiny nerozdávajú symetrické príbehy — len dátumy, na ktorých sa stretávajú.