Dvadsiaty siedmy máj je dňom, ktorý v dejinách zanechal stopy krvou, olejom a odvahou. Od križiackych pogromov cez dve svetové vojny až po zrod automobilového športu — tento dátum pripomína, ako blízko k sebe majú ľudská krutosť a ľudská vynaliezavosť.
1096: Krv v uliciach Mainzu
Najstaršia udalosť viažuca sa k tomuto dňu patrí zároveň k najtemnejším. V roku 1096, počas takzvaných rýnskych masakrov, sa v Mainzi odohral najväčší pogrom celej série. Najmenej 1 100 Židov zahynulo rukami takzvaného Ľudového krížového výpravy — zástupov, ktoré sa na ceste do Svätej zeme rozhodli obrátiť zbraň proti židovským komunitám priamo v srdci Európy.
Mainz, dnes hlavné mesto spolkovej krajiny Porýnie-Falcko s približne 223-tisíc obyvateľmi, bol v tom čase jedným z najvýznamnejších centier židovského života v strednej Európe. Masaker nebol výsledkom spontánneho násilia — bol dôsledkom systematického štvavého fanatizmu, ktorý sa v nasledujúcich storočiach mnohokrát zopakoval. Rýnske masakre z roku 1096 sú jednou z prvých veľkých kapitol európskeho antisemitizmu a dodnes slúžia ako varovanie.
1815: Narodil sa „otec austrálskej federácie"
V tento deň roku 1815 sa v Anglicku narodil Henry Parkes, muž, ktorý sa mal stať jednou z najvplyvnejších postáv austrálskej politiky. Parkes pôsobil ako premiér kolónie Nový Južný Wales — funkciu zastával najdlhšie v celých dejinách kolónie, hoci nie súvisle, ale vo viacerých obdobiach.
Označenie „otec federácie" si vyslúžil právom. Bol jedným z prvých a najhlasnejších zástancov zjednotenia šiestich austrálskych kolónií do jedného celku. Zároveň patril medzi raných kritikov britského systému deportácie trestancov do Austrálie. Parkes zomrel v roku 1896, päť rokov predtým, než sa Austrálsky zväz skutočne stal realitou — no jeho politické dedičstvo bolo v tom momente už nezmazateľne vpísané do dejín kontinentu.
1819: Autorka, ktorá dala hlas celému národu
O štyri roky neskôr, 27. mája 1819, sa narodila Julia Ward Howeová — americká poetka, aktivistka a autorka textu „Battle Hymn of the Republic". Novú pieseň napísala na melódiu už existujúcej „John Brown's Body" a tá sa stala jednou z najznámejších amerických piesní vôbec.
Howeová však nebola len poetkou. Angažovala sa v boji za zrušenie otroctva, bojovala za práva žien a za ich volebné právo. Je tiež autorkou pôvodnej pacifistickej Proklamácie ku Dňu matiek z roku 1870 — textu, ktorý nemal nič spoločné s komerčným sviatkom, ale volal po mieri a odzbrojení. Zomrela v roku 1910.
1831: Smrť prieskumníka divočiny
Ten istý dátum v roku 1831 priniesol smrť Jedediaha Smitha — amerického lovca, výskumníka, kartografa a jedného z najvýznamnejších prieskumníkov amerického Západu v prvej polovici 19. storočia. Smith, narodený v roku 1799, bol priekopníkom transkontinentálnych výprav, mapoval Skalnaté vrchy, americký juhozápad a západné územia v čase, keď väčšina z nich nebola bielym osadníkom známa.
Po jeho smrti upadol na dlhých 75 rokov do zabudnutia. Až na prelome storočí historici znovu objavili jeho prínos — najmä výskum dvadsaťmíľového priesmyku cez Skalnaté vrchy, ktorý sa stal kľúčovou trasou pre budúcu expanziu na západ.
1923: Prvých 24 hodín v Le Mans
Presunieme sa do 20. storočia. V roku 1923 francúzski jazdci André Lagache a René Léonard zvíťazili v úplne prvom ročníku pretekov 24 hodín Le Mans — legendárnej vytrvalostnej súťaže športových automobilov, ktorá sa odvtedy koná takmer nepretržite. Lagache a Léonard absolvovali najväčší počet kôl a zapísali sa do dejín motoršportu ako prví víťazi jedného z najprestížnejších automobilových podujatí na svete.
To, čo začalo ako experiment — dokážu autá a ich jazdci vydržať celý deň a celú noc v plnej záťaži? — sa premenilo na tradíciu trvajúcu viac ako storočie.
1940: Masaker pri Le Paradis
Druhá svetová vojna pridala k tomuto dátumu dve tragické udalosti. Prvá sa odohrala 27. mája 1940, keď 97 vojakov britského Kráľovského norfolského pluku zahynulo po tom, čo sa vzdali nemeckým silám. Pluk, ktorého korene siahali až do roku 1685, keď bol založený ako Cornwallov peší pluk, a od roku 1751 niesol označenie 9. peší pluk, existoval až do roku 1959.
Masaker vojnových zajatcov bol vojnovým zločinom — pripomienkou, že pravidlá vojny platia len dovtedy, kým ich niekto dodržiava.
1941: Potopenie Bismarcku
Presne o rok neskôr, 27. mája 1941, britské námorníctvo potopilo nemeckú bitevnú loď Bismarck. Loď pomenovaná po kancelárovi Ottovi von Bismarckovi bola položená na kýl v hamburskom lodeniciach Blohm & Voss v júli 1936, spustená na vodu vo februári 1939 a do služby zaradená v auguste 1940.
Bismarck a jej sesterská loď Tirpitz boli najväčšími bitevnými loďami, aké nacistické Nemecko kedy postavilo. Napriek svojej mohutnosti sa Bismarck nedožila ani roka aktívnej služby. Potopili ju britské bitevné lode HMS Rodney a ďalšie plavidlá kombináciou delostreleckej paľby a torpéd.
Zánik Bismarcku bol symbolickým momentom — ukázal, že éra obrovských bitevných lodí sa chýli ku koncu a že ani najväčší kolos nie je nepotopiteľný.
Dvadsiaty siedmy máj nie je dňom jednej udalosti. Je dňom vrstiev — stredovekého fanatizmu, koloniálnej politiky, prieskumu divočiny, motoristického priekopníctva a dvoch svetových vojen. Každá z týchto udalostí zanechala stopu, ktorá pretrváva dodnes.