Dvadsiaty ôsmy máj je dňom, keď sa podpisovali dokumenty s ďalekosiahlými následkami. Zákon o presídlení domorodých Američanov, ropná koncesia v Perzii, vznik jednej z najstarších environmentálnych organizácií na svete. Každý z týchto aktov formoval svet na desaťročia dopredu. Pripomeňme si ich.

1830 — Zákon o vysídlení Indiánov

Dňa 28. mája 1830 podpísal americký prezident Andrew Jackson zákon známy ako Indian Removal Act. Zákon oprávňoval prezidenta vyjednávať s pôvodnými obyvateľmi amerických štátov a teritórií o výmene ich pôdy za územia západne od rieky Mississippi. Formulácia znela diplomaticky — „výmena území". Realita bola brutálna.

Počas Jacksonovho prezidentovania a vlády jeho nástupcu Martina Van Burena museli desaťtisíce príslušníkov pôvodných národov opustiť svoje domovy. Zákon sa stal právnym základom pre jednu z najtemnejších kapitol amerických dejín — nútené pochody, ktoré vošli do histórie ako Cesta sĺz. Išlo o systematické vysídľovanie komunít, ktoré na daných územiach žili po generácie.

Jackson prezentoval zákon ako výhodný pre obe strany. V skutočnosti šlo o legalizáciu etnického čistenia v mene expanzie bielych osadníkov. Indian Removal Act dodnes zostáva symbolom toho, ako sa zákonná forma môže stať nástrojom bezprávia.

1892 — John Muir zakladá Sierra Club

O šesťdesiatdva rokov neskôr, 28. mája 1892, vznikla v Kalifornii organizácia, ktorá stojí na opačnom konci spektra — Sierra Club. Jej zakladateľom bol John Muir, škótsko-americký prírodovedec, autor, botanik, zoológ a glaciológ, ktorého prezývali „John z hôr" alebo „Otec národných parkov".

Muir sa narodil v Škótsku, no jeho životným dielom sa stala ochrana americkej divočiny. Bol jedným z prvých a najhlasnejších obhajcov zachovania prírodného dedičstva Spojených štátov v čase, keď priemyselná expanzia požierala krajinu bez ohľadu na následky. Sierra Club sa pod jeho vedením stal jednou z najvplyvnejších environmentálnych organizácií na svete a funguje dodnes.

Muir chápal prírodu nielen ako zdroj, ale ako hodnotu samu osebe. V tom bol na svoju dobu radikálny — a v mnohom predbehol diskusie, ktoré vedieme ešte aj dnes.

1901 — Ropná koncesia, z ktorej vznikol gigant BP

Dvadsiaty ôsmy máj 1901 priniesol dokument, ktorý zmenil geopolitiku Blízkeho východu na celé storočie. Perzský šáh Mozaffar ad-Dín udelil britsko-austrálskemu podnikateľovi Williamovi Knoxovi D'Arcymu exkluzívne práva na prieskum a ťažbu ropy, zemného plynu, asfaltu a ozokeritu na území Perzie.

Takzvaná D'Arcyho koncesia sa stala základom, na ktorom D'Arcy v roku 1909 založil Anglo-Persian Oil Company — spoločnosť, ktorá sa neskôr premenila na ropný koncern BP. Jeden podpis perzského panovníka tak odštartoval éru, v ktorej sa zahraničné mocnosti systematicky zmocňovali nerastného bohatstva regiónu. Následky tohto modelu — zahraničná kontrola nad domácimi zdrojmi — rezonovali v iránskej politike celé 20. storočie a v istom zmysle rezonujú dodnes.

1937 — Chamberlain sa stáva britským premiérom

V ten istý deň v roku 1937 zavŕšil Neville Chamberlain svoj politický vzostup — bol povolaný do Buckinghamského paláca, oficiálneho sídla britského panovníka v Londýne, aby sa ujal funkcie predsedu vlády Spojeného kráľovstva. Chamberlain vstúpil do úradu v čase narastajúceho napätia v Európe. Jeho meno sa navždy spojilo s politikou ústupkov voči nacistickému Nemecku, no v máji 1937 ešte väčšina Britov verila, že mier sa dá zachrániť diplomaciou. Dejiny ukázali opak.

Narodili sa 28. mája

Louis Agassiz (1807–1873)

Dvadsiateho ôsmeho mája 1807 sa vo Švajčiarsku narodil Louis Agassiz — prírodovedec, paleontológ a geológ, ktorý sa neskôr usadil v Spojených štátoch. Agassiza uznávajú ako významného bádateľa v oblasti prírodnej histórie Zeme. Jeho práca v glaciológii a paleontológii patrila k priekopníckym výskumom 19. storočia a výrazne ovplyvnila vtedajšie chápanie geologických procesov.

Friedrich Baumfelder (1836–1916)

O necelých tridsať rokov neskôr, 28. mája 1836, sa v Nemecku narodil Friedrich August Wilhelm Baumfelder — pianista, skladateľ a dirigent. Študoval na Lipskom konzervatóriu a vo svojej dobe bol známym autorom. Jeho dielo zahŕňalo prevažne salónnu hudbu pre sólový klavír, no komponoval aj symfónie, klavírne koncerty, opery a zborové skladby. Napriek tomu, že jeho práce vydávali viaceré vydavateľstvá, Baumfelderova tvorba postupne upadla do zabudnutia.

Zomreli 28. mája

Luigi Boccherini (1743–1805)

Dvadsiateho ôsmeho mája 1805 zomrel taliansky violončelista a skladateľ Luigi Boccherini. Patril ku klasicistickej ére a jeho hudba si zachovávala galantný, dvorský štýl, aj keď tvoril pomerne izolovane od veľkých hudobných centier svojej doby. Najznámejšími dielami zostávajú menuet zo Sláčikového kvinteta E dur, op. 11, č. 5 a Violončelový koncert B dur — hoci posledné menované dielo bolo dlho známe len v podstatne upravenej verzii od nemeckého editora.

Dvadsiaty ôsmy máj je dňom veľkých podpisov a tichých začiatkov. Zákon, ktorý legitimizoval vysídľovanie. Koncesia, ktorá otvorila dvere ropným impériám. Organizácia, ktorá sa postavila za divočinu. Každý z týchto momentov pripomína, že dejiny sa často netvoria na bojiskách, ale za zatvorenými dverami, perom na papieri.