Dvadsaťšesťého mája 1894 porazil Emanuel Lasker Wilhelma Steinitza a stal sa majstrom sveta v šachu — titul si udržal rekordných 27 rokov. Slovo, ktoré túto hru pomenúva, má za sebou cestu dlhšiu než kariéra akéhokoľvek veľmajstra.
Pôvod. Všetko sa začína v starovekej Indii. Sanskrtské čaturanga (čatur — štyri, anga — časť) označovalo hru štyroch zložiek vojska: pechota, jazda, slony a bojové vozy. Z Indie sa hra dostala do Perzie, kde ju poznali ako šatrandž. A práve perzské zvolanie šáh! — „kráľ!" — dalo hre jej medzinárodné meno. Keď hráč ohrozil súperovho kráľa, varoval ho týmto slovom. Z toho vzniklo aj šach-mat, z perzského šáh mát — „kráľ je mŕtvy" (prípadne „kráľ je bezmocný").
Vývoj. Arabskí dobyvatelia Perzie prevzali hru aj jej terminológiu. Cez arabský svet sa šach dostal do stredovekej Európy — najskôr na Pyrenejský polostrov, potom do Francúzska, kde sa z šáh stalo échecs, a do angličtiny ako chess. Germánske jazyky si ponechali tvar bližší originálu: nemecké Schach, z ktorého pochádza aj slovenské šach. Do strednej Európy slovo preniklo práve cez nemčinu, a to už v stredoveku, keď sa hra rozšírila na dvoroch uhorských a českých kráľov.
Dnešné použitie. Slovo šach dávno prekročilo hranice hracej dosky. „Dať niekomu šach" znamená dostať ho do úzkych, prinútiť ho reagovať. Patová situácia — pôvodne remíza, keď sa kráľ nemôže pohnúť — je v bežnej reči synonymom bezvýchodiskovej situácie. A prídavné meno šachový sa objavuje všade od politických komentárov po športové analýzy.
Jazykový fakt. Šach je jedným z mála slov v slovenčine, ktoré má pôvod v sanskrte, prešlo cez perzštinu, arabčinu a nemčinu — a pritom si po celý čas zachovalo rozpoznateľný tvar. Štyri civilizácie, jedno slovo, tá istá hra.