Sú dátumy, ktoré história zapísala perom namočeným v prachu a soli. Dvadsiaty siedmy máj je jedným z nich — deň plný rachotu kanónov, vrčania motorov, tichých modlitieb a posledných výstrelov. Sedem scén z rôznych storočí, jedno spoločné vlákno: ľudia na hrane.

Mainz, 1096 — Pogrom v srdci Porýnia

Mesto na brehu Rýna sa v to ráno zobudilo do kriku. Ulicami Mainzu sa valil dav — kresťanská ľudová armáda, ktorá sa nikdy nedostala do Svätej zeme, no vybila si svoju horlivosť na najbližších „neveriacich". Bola to najväčšia z porýnskych masakier. Najmenej 1 100 židovských mužov, žien a detí zahynulo v priebehu niekoľkých hodín. Bez súdu, bez obvinenia, bez čohokoľvek, čo by sa dalo nazvať logikou. Iba davová psychóza prezlečená za vieru. Domy horeli, modlitebne sa rúcali. Mainz, mesto kupeckých cechov a katedrálnych veží, sa stal synonymom jedného z najtemnejších dní európskeho stredoveku.

Anglicko, 27. máj 1815 — Chlapec, ktorý postaví kontinent

V Birminghame — alebo možno v niektorej z jeho drobných osád, v tom sa pramene rozchádzajú — sa v ten deň narodil Henry Parkes. Anglický chlapec z rodiny, ktorá nemala na plytvanie. Nič v jeho detstve nenaznačovalo, že o desaťročia neskôr bude stáť na druhom konci planéty ako sedemnásobný premiér Nového Južného Walesu a že ho história nazve „Otcom austrálskej federácie". Z koloniálneho politika sa stal muž, ktorý presvedčil šesť samostatných kolónií, aby sa spojili do jedného štátu. Zomrel v roku 1896 — dva roky pred referendom, štyri pred vznikom Austrálie. Staviteľ, ktorý nedožil otvorenie vlastnej stavby.

New York, 27. máj 1819 — Autorka jednej hymny a tisícov myšlienok

Julia Ward Howeová prišla na svet v New Yorku do zámožnej rodiny. Básňami začala skoro, no do amerického povedomia sa vryla jednou jedinou piesňou — „Battle Hymn of the Republic," novým textom k melódii „John Brown's Body." Abolicionistka, bojovníčka za volebné právo žien, autorka pôvodnej pacifistickej proklamácie Dňa matiek z roku 1870. Jej pero sa nikdy neuspokojilo s dekoratívnou poéziou. Každý verš bol politickým činom. Zomrela v roku 1910 — v krajine, ktorá ženám volebné právo stále ešte nepriznala.

Rieka Cimarron, 27. máj 1831 — Posledná expedícia Jedediaha Smitha

Niekde pri rieke Cimarron, v krajine Komančov, sa skončila cesta jedného z najodvážnejších amerických prieskumníkov. Jedediah Smith mal tridsaťdva rokov. Za sebou nechal prvý prechod cez Sierru Nevadu, mapy miest, kde predtým žiadna americká noha nestála, a povesť muža, ktorý prežil útok medveďa grizlyho. Lovec, obchodník s kožušinami, kartograf a autor — po smrti upadol na sedemdesiatpäť rokov do zabudnutia, kým ho historici znovu neobjavili ako jedného z kľúčových mužov amerického Západu. Pri Cimarrone mu došlo šťastie. Šíp alebo guľka — pramene mlčia.

Le Mans, Francúzsko, 26.–27. máj 1923 — Dvadsaťštyri hodín na hrane

Sobota, štyri hodiny popoludní. Na okruhu pri Le Mans štartujú preteky, aké svet ešte nevidel. Nie šprint, ale maratón — dvadsaťštyri hodín nepretržitej jazdy. André Lagache a René Léonard sadli do svojho Chenard & Walcker a začali krúžiť. Celú noc. Cez dážď, cez tmu, cez únavu, ktorá láme prsty na volante. Keď sa nasledujúce popoludnie ukázalo slnko, ich auto prešlo najviac okruhov. Dvaja francúzski jazdci sa stali prvými víťazmi 24 hodín Le Mans — pretekov, ktoré dodnes patria k najnáročnejším motoristickým podujatiam na svete. Všetko sa začalo tu, v ten májový víkend, na mokrom asfalte v údolí rieky Sarthe.

Le Paradis, Francúzsko, 27. máj 1940 — Poprava v poli

Severné Francúzsko, ústup k Dunkerque. Vojaci britského Kráľovského norfolského pluku bojovali, kým im nedošla munícia. Potom zdvihli ruky. Deväťdesiatsedem mužov, ktorí sa vzdali podľa pravidiel vojny. Nemecké jednotky ich zhromaždili — a popravili. Bez tribunálu, bez dôvodu, ktorý by obstál pred akýmkoľvek zákonom. Le Paradis — „Raj" — sa stal jedným z najznámejších vojnových zločinov na západnom fronte druhej svetovej vojny. Pluk, ktorého korene siahali do roku 1685, keď vznikol ako Cornwallov peší regiment, stratil v jednom okamihu takmer stovku svojich mužov. Nie v boji, ale po ňom.

Severný Atlantik, 27. máj 1941 — Potopenie Bismarcku

Ráno o desiatej štyridsaťšesť. Britské bojové lode HMS Rodney a HMS King George V pália zo všetkých hlavní na nemeckú bitevnú loď Bismarck. Tá sa už nemôže brániť — kormidlo zničené torpédom deň predtým, väčšina kanónov mimo prevádzky. Bismarck, pomenovaný po železnom kancelárovi, spustený na vodu v hamburských lodeniciach Blohm & Voss vo februári 1939, uvedený do služby v auguste 1940 — najväčšia bitevná loď, akú kedy Nemecko postavilo. A teraz sa potápa. Delostrelecká a torpédová paľba ju pošle na dno Atlantiku. Väčšina posádky zahynie. More sa na chvíľu sfarbí do čierna olejom a do červena hrdzou. Potom sa zavrie, akoby sa nič nestalo.

Dvadsiaty siedmy máj. Sedem scén, sedem storočí. Jedno poučenie: história nepozná pokojné dni — iba dni, o ktorých sme ešte nepočuli.