Keď 27. mája 1941 britské lode potápali nemeckú bitevnú loď Bismarck, kľúčovú úlohu zohrali torpéda — samohybné podvodné strely, ktoré prerazili pancierovanie kolosu Kriegsmarine. Slovo, ktoré dnes jednoznačne evokuje vojnovú technológiu, má však prekvapivo pokojný a priam lenivý pôvod.
Latinský koreň siaha k slovesu torpēre — byť strnulý, znecitlivený, ochromený. Rimania týmto slovom pomenovali raju elektrickú (torpedo marmorata), morskú rybu schopnú paralyzovať korisť elektrickým výbojom. Kto sa jej dotkol, na vlastnej koži pocítil, čo znamená torpor — strnulosť, necitlivosť.
Preskok do vojenskej terminológie sa udial koncom 18. storočia. Americký vynálezca Robert Fulton okolo roku 1800 začal označovať svoje podvodné nálože slovom torpedo, pretože ich účinok pripomínal ochromujúci úder morskej raje. Spočiatku išlo o statické míny — pasívne zariadenia čakajúce na kontakt s trupom lode. Až v druhej polovici 19. storočia britský inžinier Robert Whitehead vyvinul samohybnú verziu poháňanú stlačeným vzduchom a slovo torpédo získalo svoj moderný význam.
Do slovenčiny sa výraz dostal cez nemčinu a medzinárodnú vojenskú terminológiu v rovnakom tvare. Slovenčina si ho prispôsobila dĺžňom na poslednej slabike — torpédo — a zaradila ho medzi neutrá.
Dnes slovo žije dvojakým životom. V doslovnom zmysle označuje riadenú podvodnú strelu. V prenesenom význame sa torpédom stalo čokoľvek, čo niečo zničí alebo znemožní — torpédovať rokovania, torpédovať reformu, torpédovať dohodu. Sloveso torpédovať patrí medzi najživšie militarizmy v bežnej reči.
Jazykový fakt: slovenčina je jedným z mála jazykov, kde sa od slova torpédo pravidelne tvorí aj zdrobnenina — torpédko — používaná v hovorovom jazyku detí pri hrách. Od strnulej ryby cez vojnovú zbraň až po detskú slovnú hračku: máloktoré slovo prešlo tak bizarnou cestou.