28. máj v dejinách kultúry patrí predovšetkým hudobníkom — jednému, ktorý v tento deň odišiel, a druhému, ktorý práve prichádzal na svet.
Boccheriniho posledný takt
V roku 1805 zomrel v Madride taliansky violončelista a skladateľ Luigi Boccherini. Rodák z Luccy, narodený v roku 1743, bol jednou z výrazných postáv klasicizmu — no jeho hudba si vždy zachovala galantný, dvorský charakter, aj keď sa vyvíjal bokom od veľkých hudobných centier Viedne či Paríža. Dnes ho publikum pozná najmä vďaka menuetu zo Sláčikového kvinteta E dur, Op. 11, č. 5 — melódii, ktorá prežila storočia a dodnes sa objavuje vo filmoch aj reklamách. Jeho Violončelový koncert B dur sa desaťročia hrával v silne upravenej nemeckej verzii, čo len dokazuje, ako ľahko sa klasická tvorba deformuje v rukách nasledovníkov.
Baumfelder — salónny majster, ktorého pohltil čas
Presne tridsaťjeden rokov po Boccheriniho smrti, 28. mája 1836, sa v Nemecku narodil Friedrich Baumfelder — pianista, dirigent a skladateľ, odchovanec Lipského konzervatória. Za života bol známy a vydávaný — písal sólové salónne kusy, no aj symfónie, klavírne koncerty, opery a zborové diela. Jeho príbeh je však varovným príkladom pominuteľnosti slávy: hoci ho tlačili viacerí vydavatelia, jeho tvorba postupne upadla do zabudnutia. Zomrel v roku 1916 a dnes jeho meno nájdete skôr v encyklopédiách než na koncertných plagátoch.
Muir — pero v službe divočiny
Kultúra nie je len hudba. 28. mája 1892 založil škótsko-americký prírodovedec a spisovateľ John Muir v Kalifornii organizáciu Sierra Club. Muir nebol len botanik, zoológ a glaciológ — bol aj autor a environmentálny filozof, ktorého texty formovali americký vzťah k prírode na generácie dopredu. Prezývali ho „otec národných parkov" a jeho literárne dielo stojí na pomedzí esejistiky a manifestu. Bez Muirovho pera by možno Half Dome v Yosemite dodnes nemal meno, ktoré rezonuje po celom svete.
Tri osudy, jedno poučenie: kultúra vzniká aj zaniká — a niekedy ju zachráni len ten, kto o nej dokáže písať.