Slovo, ktoré dnes používame pre akýkoľvek súboj dvoch strán, má krvavý rodokmeň. Práve 30. mája 1806 zastrelil budúci americký prezident Andrew Jackson strelca Charlesa Dickinsona v jednom z najznámejších duelov amerických dejín. Obaja boli zranení, no Dickinson dostal guľku do hrude a neprežil. Spor pritom začal kvôli koňovi.
Pôvod. Latinské duellum je archaický tvar slova bellum, teda vojna. Už v starovekom Ríme sa tieto dva tvary používali vedľa seba, pričom duellum postupne ustúpilo. Renesančná latinčina ho však vzkriesila — a to pod vplyvom slova duo (dvaja). Vznikla tak ľudová etymológia, ktorá z pôvodného „vojnového" slova urobila výraz presne pre boj dvoch ľudí. Tento posun nebol náhodný: zodpovedal realite stredovekých a ranonovovekých súbojov, kde sa stretávali práve dvaja protivníci podľa prísnych pravidiel.
Vývoj. Do francúzštiny prešlo slovo ako duel v 16. storočí, odtiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov. Slovenčina ho prevzala cez nemčinu a maďarčinu. V 17. a 18. storočí bol duel bežnou súčasťou šľachtického života — odmietnutie výzvy znamenalo spoločenskú smrť. Kódexy cti presne stanovovali, kto koho môže vyzvať, aké zbrane sú prípustné a kedy sa súboj považoval za spravodlivý.
Dnešné použitie. Krvavé súboje zo zákonníkov zmizli, no slovo žije ďalej. Televízny duel politikov, duel dvoch tímov na ihrisku, duel ponúk v obchodnom vyjednávaní. Význam sa rozšíril na akúkoľvek priamu konfrontáciu dvoch strán, kde ide o výhru alebo prehru. Pôvodný nádych smrteľného rizika sa stratil, zostala len štruktúra: dvaja proti sebe, jasné pravidlá, jeden víťaz.
Jazykový fakt. Spojenie duellum a duo je školský príklad takzvanej ľudovej etymológie — javu, keď si hovoriaci slovo „prispôsobia" tak, aby im dávalo intuitívny zmysel, hoci pôvodná súvislosť neexistovala. Vojna dvoch sa tak stala vojnou pre dvoch. Jazyk si jednoducho vybral logiku, ktorá mu vyhovovala, a história mu dala za pravdu.