1. jún 1813, paluby fregaty USS Chesapeake, Bostonský záliv
Kapitán James Lawrence stojí na veliteľskom mostíku. Má tridsaťdva rokov a velí fegate Chesapeake len niekoľko dní. Oproti sa blíži britská HMS Shannon pod velením kapitána Philipa Broka. Vojna roku 1812 zúri už druhý rok a na mori rozhoduje každý súboj.
Delo zaburácalo. Chesapeake dostala zásah za zásahom. Lawrence padol — guľka mu roztrhala telo. Kým ho odnášali pod palubu, vychrlil tri slová, ktoré americké námorníctvo používa dodnes: „Don't give up the ship!" — Nevzdávajte loď!
Chesapeake sa v ten deň vzdala. Lawrence zomrel na následky zranení. No jeho výkrik prežil generácie. Oliver Hazard Perry si ho neskôr napísal na vlajku a vtiahol s ním do bitky na Erijskom jazere. Muž zomrel, veta zostala žiť.
1. jún 1660, Boston, kolónia Massachusetts Bay
Ráno v Bostone. Na popravisku stojí Mary Dyerová. Je jej okolo päťdesiat rokov. Puritánsky zákon je jednoznačný: kvakeri nemajú v kolónii čo hľadať. Dyerovú už dvakrát vyhostili. Dvakrát sa vrátila.
Bola to žena, ktorá začínala ako puritánka — a potom sa jej teológia posunula smerom, ktorý úrady považovali za nebezpečný. Kvakeri verili v vnútorné svetlo Kristovo, v priamy vzťah duše s Bohom bez prostredníkov. Pre puritánske vedenie kolónie to bolo podvratné učenie.
Dyerová vedela, čo ju čaká. Vedela to, keď prekročila hranice kolónie tretíkrát. Slučka sa zaťahla. Boston si vynútil poslušnosť — no budúce storočia dali za pravdu odsúdenej, nie sudcom. Mary Dyerová sa stala jednou z prvých amerických mučeníc za náboženskú slobodu.
1. jún 1861, Fairfax Court House, Virgínia
Fort Sumter bol pred niekoľkými týždňami — delostrelecký súboj, žiadni mŕtvi v boji. Občianska vojna sa zatiaľ tvárila, že sa dá viesť bez krvi. Prvý jún to zmenil.
V mestečku Fairfax sa unionistická prieskumná hliadka stretla s miestnou milíciou. Krátka prestrelka. Padli prví muži — prví skutočne zabití v pozemnom boji americkej občianskej vojny. Zranený bol aj dôstojník v hodnosti majora — prvý zranený poľný dôstojník konfliktu.
Fairfax Court House nebol bitkou v klasickom zmysle. Bol to stret hliadky s domobranou na prašnej virgínskej ceste. Ale práve preto bol taký dôležitý — ukázal, že vojna nebude len o pevnostiach a deklaráciách. Bude o mužoch, ktorí padnú na poľných cestách v mestečkách, o ktorých predtým nikto nepočul.
1. jún 1943, Biskajský záliv, pri pobreží Portugalska
Lietadlo British Overseas Airways Corporation, let číslo 777, letelo pravidelnou civilnou trasou. Nad zálivom sa objavilo osem nemeckých strojov Junkers Ju 88 — dvojmotorových viacúčelových bojových lietadiel, jedných z najuniverzálnejších strojov Luftwaffe.
Ju 88 pôvodne navrhli ako rýchly bombardér. Počas vojny sa z neho stal nočný stíhač, prieskumné lietadlo, torpédový bombardér — stroj na všetko. V ten deň slúžili ako lovci. Osem ich napadlo civilný let a zostrelilo ho nad oceánom.
Let 777 sa stal jedným z najznámejších prípadov útoku na civilné lietadlo počas druhej svetovej vojny. Biskajský záliv bol v roku 1943 jedným z najnebezpečnejších vzdušných priestorov sveta — koridor medzi britskými ostrovmi a neutrálnym Portugalskom, kde sa lietalo s vedomím, že pod oblakmi číhajú nemecké hliadky.
1. jún 1801, Whitingham, Vermont
V tento deň sa narodil Brigham Young. Muž, ktorý mal raz viesť tisíce ľudí cez americký kontinent na západ a vybudovať v púšti hlavné mesto novej viery.
Young sa stal druhým prezidentom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní po zavraždení Josepha Smitha. Pod jeho vedením prešli mormóni z Illinois do údolia Veľkého Soľného jazera. Od roku 1851 do 1858 zastával funkciu prvého guvernéra Územia Utah. Zomrel v roku 1877.
Bol to organizátor, kolonizátor, politik — a pre svojich nasledovníkov prorok. Vybudoval spoločnosť v krajine, kde predtým nebolo nič okrem soli a šalvie. Bez ohľadu na to, čo si človek myslí o jeho teológii, jeho organizačná schopnosť zostáva faktom.
1. jún 1815, Bamberg, Bavorsko
Louis-Alexandre Berthier mal šesťdesiatdva rokov a za sebou dve desaťročia po Napoleonovom boku. Bol to on, kto premieňal cisárove vízie na rozkazy — náčelník generálneho štábu od prvého talianskeho ťaženia v roku 1796 až po Napoleonovu prvú abdikáciu v roku 1814. Dvakrát minister vojny Francúzska. Maršal impéria od roku 1804. Knieža z Neuchâtelu a Wagramu.
Berthier nebol muž z predných stránok — bol mužom zo štábnych máp, z nočných depeší, z logistických tabuliek. Každý Napoleonov manéver, každý presun zboru cez Alpy či Nemecko prechádzal cez jeho ruky. V tento deň zomrel. Napoleon sa práve vrátil z Elby a chystal sa na Waterloo — bez svojho najlepšieho štábistu.
1. jún 1800, Edinburgh, Škótsko
Edward Deas Thomson sa narodil v škótskom hlavnom meste. Z Edinburghu ho cesta zaviedla na druhú stranu sveta — do Nového Južného Walesu, kde sa stal jedným z najvplyvnejších mužov kolónie. Zastával funkciu hlavného tajomníka (Chief Secretary) Nového Južného Walesu a neskôr sa stal kancelárom Univerzity v Sydney.
Thomson patril k tej generácii Britov, ktorí budovali inštitúcie v Austrálii — univerzity, správne orgány, úrady. Zomrel v roku 1879. Jeho meno dnes nepozná takmer nikto mimo akademických kruhov, no inštitúcie, ktoré pomáhal zakladať, stoja dodnes.