1. júna 1801 prišiel na svet muž, ktorý previedol desaťtisíce ľudí cez púšť a postavil civilizáciu uprostred ničoho. Bez neho by sa dejiny amerického Západu písali zásadne inak.

Čo sa skutočne stalo

Prvého júna 1801 sa vo Whittinghame v štáte Vermont narodil Brigham Young — budúci druhý prezident Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Po zavraždení zakladateľa Josepha Smitha v roku 1844 prevzal vedenie cirkvi a stal sa architektom jedného z najambicióznejších presídľovacích projektov v dejinách Spojených štátov. Pod jeho vedením prešli tisíce mormonských osadníkov vyše tisíc míľ nehostinnou krajinou, aby v roku 1847 založili Salt Lake City. Young následne slúžil ako prvý guvernér Územia Utah od roku 1851 až do svojej rezignácie v roku 1858. Zomrel v roku 1877 ako vodca komunity, ktorá z púštnej kotliny vybudovala fungujúcu spoločnosť.

Bod zlomu: čo keby sa 1. júna 1801 Brigham Young nenarodil?

Joseph Smith je mŕtvy. Píše sa rok 1844 a mormonská cirkev je v kríze. Bez Younga — pragmatického organizátora, autoritatívneho vodcu a geniálneho logistika — nemá kto prevziať kormidlo. Cirkev má síce ďalších kandidátov na vedenie, ale žiadny z nich nekombinuje Youngovu schopnosť inšpirovať masy s chladnokrvnou schopnosťou plánovať zásobovanie, trasy a osídľovanie. Sidney Rigdon, hlavný rival o vedenie, je rétor, nie stratég. Cirkev sa štiepi.

Prvých 10 rokov (1844 – 1854)

Smrť Josepha Smitha bez jasného nástupcu spúšťa vnútorný rozkol. Rigdon odchádza s jednou frakciou do Pensylvánie. Ďalšia skupina nasleduje Jamesov Strang na ostrov Beaver v Michigane. Zvyšok veriacich zostáva v Nauvoo v Illinois, no bez silného vedenia čelí rovnakej nepriateľskej atmosfére, ktorá stála Smitha život. Do roku 1846 sa komunita v Nauvoo rozpadá pod tlakom lokálnych milícií.

Kľúčový rozdiel: nikto neorganizuje veľký pochod na západ. Myšlienka presídlenia do Údolia Veľkého Soľného jazera existovala už za Smitha, ale bez Youngových logistických schopností zostáva fantáziou. Jednotlivé skupiny mormonov migrujú do rôznych častí krajiny, splývajú s okolím alebo zakladajú malé izolované komunity, ktoré postupne strácajú členov.

Údolie Veľkého Soľného jazera? V roku 1854 je stále tým, čím bolo pred príchodom mormonov — riedko osídlenou pustatinou s niekoľkými obchodnými stanicami a pôvodnými obyvateľmi z kmeňa Šošonov a Jutov. Žiadne zavlažovacie kanály. Žiadne organizované farmy. Žiadne Salt Lake City.

Strednodobé dôsledky (1854 – 1894)

Americký Západ sa vyvíja pomalšie. Mormonský koridor — sieť osád od Salt Lake City po San Bernardino v Kalifornii — nikdy nevzniká. Toto územie slúžilo v reálnej histórii ako kľúčová zastávka na ceste do Kalifornie, najmä počas zlatej horúčky od roku 1849. Bez zásobovacích staníc, opravární a organizovaných osád pozdĺž tejto trasy je cesta na západ ešte nebezpečnejšia a nákladnejšia. Zlatá horúčka sa stále koná — zlato nelení — ale logistika je ťažšia. Menej prospekorov prežije cestu. Kalifornia rastie pomalšie.

Územie Utah nevzniká v známej podobe. Kongres nemá dôvod vytvoriť územnú správu pre oblasť, ktorú nikto systematicky neosídlil. Región sa pravdepodobne stáva súčasťou väčšieho administratívneho celku — možno rozšíreného Územia Nové Mexiko alebo neskôr Nevady. Bez mormonského osídlenia chýba politická entita, ktorá by lobovala za štátnosť. Keď napokon železnica dorazí v roku 1869, vlaky prechádzajú krajinou, v ktorej stojí nanajvýš niekoľko banských táborov a vojenských staníc, nie prosperujúce mesto.

Náboženská mapa Ameriky vyzerá inak. Roztrieštená mormonská cirkev bez centrálneho vedenia postupne stráca členov. Niektoré frakcie prežívajú ako malé sekty na stredozápade, ale masová cirkev s miliónmi členov nevzniká. Náboženský experiment Josepha Smitha vstupuje do dejín ako epizóda — zaujímavá, ale neúspešná, podobne ako desiatky ďalších amerických utopických hnutí 19. storočia, od Shakerov po komunitu Oneida.

Vzťah štátu a cirkvi stráca jeden zo svojich najdramatickejších testov. V skutočných dejinách bolo mormonské Územie Utah dejiskom zásadného konfliktu medzi federálnou vládou a náboženskou komunitou — takzvanej Vojny v Utahu v roku 1857, sporov o polygamiu, až po podmienenie štátnosti zrušením mnohoženstva v roku 1890. Bez tohto konfliktu chýba jeden z kľúčových precedensov pre vzťah medzi náboženskou slobodou a federálnym právom. Právna doktrína, ktorá sa odvíja od prípadu Reynolds v. United States z roku 1879, neexistuje. Najvyšší súd nemá príležitosť stanoviť, že náboženské presvedčenie neoprávňuje na porušovanie zákonov — princíp, ktorý ovplyvňuje americkú jurisprudenciu dodnes.

Svet dnes bez Brighama Younga

Utah ako štát buď neexistuje, alebo vyzerá nepoznateľne. Salt Lake City — v skutočnosti metropola s vyše 200 000 obyvateľmi a centrom metropolitnej oblasti s takmer dvoma miliónmi ľudí — je v tomto alternatívnom svete možno stredne veľké mesto, ktoré vyrástlo organicky okolo železničného uzla a ťažby. Nemá chrám, nemá Tabernáklov zbor, nemá Genealogickú knižnicu, ktorá je dnes najväčším archívom rodových záznamov na svete. Zimné olympijské hry 2002 sa konajú inde.

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní s jej odhadovanými miliónmi členov po celom svete neexistuje v známej podobe. Možno prežíva ako malá denominácia s niekoľkými tisícmi veriacich na americkom stredozápade. Brighamova Young University — dnes univerzita s desaťtisícmi študentov — nikdy nevzniká. Deseret News, jedno z najstarších novín na americkom Západe, nevychádza.

Americký Západ je o niečo divokejší, o niečo dlhšie. Mormonské osady fungovali ako ostrovy stability v inak chaotickej krajine. Bez nich je priestor medzi Skalistými horami a Sierra Nevadou ešte dlhšie územím, kde platí zákon zbraní, nie zákon štátu.

A možno najprekvapivejšie — moderná genealógia vyzerá celkom inak. Mormonská cirkev z teologických dôvodov vybudovala najrozsiahlejší systém genealogických záznamov v ľudskej histórii, dnes dostupný cez FamilySearch. Bez tejto infraštruktúry milióny ľudí po celom svete, vrátane Slovákov hľadajúcich svoje korene, nemajú prístup k digitalizovaným matrikám a cirkevným záznamom, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť.

Jeden muž narodený v zabudnutom mestečku vo Vermonte. Bez neho je americká mapa, americké právo a dokonca aj slovenská genealógia o čosi chudobnejšia. Dejiny sú niekedy prekvapivo krehké.