Keď kapitán James Lawrence 1. júna 1813 vyriekol svoje posledné slová „Don't give up the ship!" na palube USS Chesapeake, velil fregate — typu vojnovej lode, ktorá po stáročia určovala rovnováhu síl na svetových oceánoch. Samo slovo má prekvapivo suchozemský pôvod.
Pôvod. Výraz pochádza z talianskeho fregata, prvýkrát doloženého v stredovekých stredomorských textoch. Etymológovia sa dodnes sporia o jeho koreňoch. Najpravdepodobnejšia teória ho odvodzuje od latinského fabricata (niečo zostrojené, vyrobené), čo by odkazovalo jednoducho na „plavidlo" ako ľudský výtvor. Konkurenčný výklad siaha k arabskému ḥarrāqa — typ zápalnej vojnovej lode — odkiaľ sa slovo mohlo cez maghrebské prístavy dostať do taliančiny. Tretia, menej prijímaná hypotéza ho spája so starogréckym ἄφρακτος (áfraktos, „neopancierovaný"), čím by pomenovalo ľahkú, rýchlu loď bez ťažkého obrnenia.
Vývoj. V 16. storočí fregata označovala malé, rýchle veslové plavidlo v Stredozemnom mori. Zlom prišiel v 17. storočí, keď anglické a holandské námorníctva prevzali termín pre celkom nový typ lode — strednú vojnovú loď s jednou uzavretou delovou palubou, dostatočne rýchlu na prieskum, no dostatočne ozbrojenú na boj. Práve v tejto podobe sa slovo rozšírilo do všetkých európskych jazykov: francúzske frégate, španielske fragata, nemecké Fregatte, slovenské fregata.
Dnešné použitie. Po dobe plachiet sa zdalo, že fregaty zmiznú z morí. No 20. storočie im dalo nový život. Moderné námorníctva označujú ako fregatu strednú eskortovú loď určenú predovšetkým na ochranu konvojov a protiponorkovú obranu. Slovenčina si slovo uchováva aj v prenesenom zmysle — fregata je tiež rod tropických morských vtákov s charakteristickým červeným vakom na hrdle, pomenovaných pre svoj dravý spôsob lovu nad hladinou.
Jazykový fakt. Výraz fregata patrí medzi vzácne slová, ktoré prešli sémantickým reštartom — pôvodný objekt (veslové plavidlo) zanikol, no pomenovanie prežilo tým, že „preskočilo" na nový typ lode s úplne odlišnou konštrukciou. V lingvistike sa tento jav nazýva sémantický posun s prerušenou kontinuitou — slovo si zachováva zvukovú formu, no jeho referent sa mení natoľko, že medzi starým a novým významom neexistuje priama vývojová línia, iba funkčná analógia.