Dňa 17. júna 1940 zaútočilo nemecké letectvo na britský parník RMS Lancastria pri francúzskom prístave Saint-Nazaire. Loď bola súčasťou operácie Aerial — núdzovej evakuácie britských občanov a vojakov z Francúzska. Kapacita plavidla bola 1 300 pasažierov. V ten deň ich na palube boli tisíce.
Moderné odhady hovoria o 4 000 až 7 000 obetiach. Pre porovnanie: pri potopení Titanicu zahynulo okolo 1 500 ľudí. Lancastria je tak najväčšou námornou katastrofou v britských dejinách — a predsa zostáva v tieni slávnejších tragédií. Dôvod je prostý: britská vláda správu o potopení utajila. V lete 1940 Británia čelila hrozbe nemeckej invázie, Francúzsko práve kapitulovalo a morálka národa visela na vlásku. Správa o tisícoch mŕtvych by ju mohla zlomiť.
Paradox je zrejmý. O Titanicu vznikli desiatky filmov, kníh a výstav. O Lancastrii — takmer nič. Nie preto, že by jej príbeh bol menej tragický, ale preto, že sa stal v nevhodnom čase. Vojna písala väčšie titulky každý deň a jedna loď sa jednoducho stratila medzi nimi.