Sedemnásty jún je dátum plný vojnových zásahov a národných prebúdzaní. Pre Slováka nie sú tieto udalosti vzdialené — naopak, priamo sa dotýkajú osudov, ktoré formovali aj naše dejiny.
Bunker Hill a habsburský poddaný (1775)
Keď britskí vojaci 17. júna 1775 dobývali Bunker Hill pri Bostone, Slováci žili pod dvojitým jarmom Viedne a Budína. Americká revolúcia však vysielala signál, ktorý o desaťročia neskôr rezonoval v celej Európe — vrátane slovenského národného hnutia. Tisíce Slovákov neskôr emigrovali práve do krajiny, ktorej zárodok sa rodil v tomto boji.
Cornwallis a Slováci v habsburských uniformách (1795)
Admirál William Cornwallis čelil francúzskej eskadre pri pobreží Bretónska. Habsburská monarchia — a s ňou Slovensko — bola v tom čase vo vojnovom stave s revolučným Francúzskom. Slováci slúžili v cisárskych plukoch a bojovali na súši proti tým istým Francúzom, ktorým Cornwallis vzdoroval na mori. Vojna proti revolúcii bola aj naša vojna, hoci sme si ju nevybrali.
Jún 1861: Americká vojna — a slovenské memorandum
Bitka pri Viedni vo Virgínii (Vienna, Virginia) sa odohrala 17. júna 1861, v prvých týždňoch americkej občianskej vojny. Pre Slovákov je však jún 1861 výnimočný z iného dôvodu: len desať dní predtým, 6.–7. júna, prijalo slovenské národné zhromaždenie v Turčianskom Svätom Martine Memorandum národa slovenského. Zatiaľ čo Amerika riešila otázku otroctva so zbraňou v ruke, Slováci formulovali požiadavky na národnú existenciu perom. Niektorí z tých, čo neskôr odišli za oceán, bojovali v americkej občianskej vojne na strane Únie.
Lancastria: Katastrofa, ktorú Churchill utajil (1940)
Potopenie lode RMS Lancastria 17. júna 1940 nemeckým letectvom pri Saint-Nazaire bolo jednou z najväčších námorných katastrof v dejinách — zahynuli tisíce ľudí. Slovensko bolo v tom čase satelitom nacistického Nemecka pod Tisovým režimom. Lietadlá, ktoré Lancastriu potopili, patrili tomu istému Nemecku, s ktorým bola prvá Slovenská republika formálne spojená. Táto tragédia pripomína, na akej strane dejín sa vtedajšie Slovensko ocitlo — nie vlastnou voľbou väčšiny, ale rozhodnutím tých, čo ho viedli.
Básnici malých národov
Nór Henrik Wergeland (nar. 1808) a Nemec Ferdinand Freiligrath (nar. 1810) boli súčasníkmi slovenských štúrovcov. Wergeland budoval nórsku literatúru v tieni Dánska — podobne ako Štúr formoval slovenčinu v tieni maďarčiny. Freiligrath patril k hnutiu Mladé Nemecko, ktorého revolučný étos inšpiroval celú generáciu stredoeurópskych národovcov vrátane slovenských.
Dejiny 17. júna ukazujú opakujúci sa vzorec: veľké mocnosti vedú vojny, malé národy v nich hľadajú priestor na prežitie. Slováci v tom neboli výnimkou — len ich boj sa viedol častejšie slovom než mečom.