Doktor, ktorý dúfal
Poľský oftalmológ Ludwik Lejzer Zamenhof publikoval 26. júla 1887 vo Varšave brožúru, ktorá dnes vošla do dejín ako Unua Libro - "Prvá kniha". Predstavil v nej medzinárodný umelý jazyk, ktorý mal preklenúť jazykové bariéry medzi národmi mnohonárodnostného mesta, v ktorom vyrastal. Knihu podpísal pseudonymom "Doktoro Esperanto".
Od nádeje k názvu jazyka
Slovo "esperanto" v jazyku samotnom doslova znamená "ten, kto dúfa" - je odvodené od slovesa esperi (dúfať), ktoré má koreň v latinskom sperare, teda "dúfať". Zamenhofov pseudonym mal spočiatku iba skrývať autora, no čitatelia si jazyk čoskoro pomenovali práve podľa neho - pôvodný názov, ktorý si Zamenhof pre svoj jazyk vybral, "lingvo internacia" (medzinárodný jazyk), upadol do zabudnutia.
Nádej, ktorá prežila viac ako storočie
Esperanto sa nikdy nestalo svetovým dorozumievacím jazykom, akým ho Zamenhof sníval, no dodnes ho aktívne používajú desaťtisíce ľudí po celom svete a je vôbec najúspešnejším plánovaným jazykom v dejinách.