Od "fallere" k falzifikátu
Slovo falzifikát pochádza z latinského falsus - trpného príčastia slovesa fallere, teda "klamať, mýliť, oklamať". Z tohto koreňa vznikla celá rodina slov, ktoré dnes používame naprieč jazykmi: anglické false a fake, nemecké falsch, francúzske faux aj slovenské falošný a falšovať.
Umenie klamať dokonale
V latinčine pôvodne falsus neoznačovalo len vecnú nepravdu, ale zámerné, cielené oklamanie. Presne to bolo aj cieľom operácie Bernhard, ktorej sa venuje dnešný Slovenský uhol - nacistické Nemecko sa ňou snažilo vyrobiť dokonalé falzifikáty britských libier tak precízne, že by ich nedokázali odhaliť ani skúsení bankári. Slovo tak dodnes nesie svoj pôvodný význam: nejde len o niečo nepravé, ale o niečo, čo bolo zámerne vytvorené, aby oklamalo.