Podkarpatská Rus v Československu
Po prvej svetovej vojne sa najvýchodnejšie krajné územie, obývané prevažne rusínskym a ukrajinským obyvateľstvom, stalo súčasťou novovzniknutého Československa pod názvom Podkarpatská Rus. V decembri 1938 získalo autonómiu a v marci 1939, len pár dní pred rozpadom republiky, sa na krátko vyhlásilo za samostatnú Karpatskú Ukrajinu, kým ho neobsadilo Maďarsko. Po druhej svetovej vojne bolo územie ako Zakarpatská oblasť pripojené k Sovietskemu zväzu - a od roku 1991 je súčasťou nezávislej Ukrajiny.
Rusínska a ukrajinská menšina dnes
Toto prepletené susedstvo sa dodnes odráža aj v zložení obyvateľstva Slovenska. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 sa k rusínskej národnosti prihlásilo 63 556 ľudí - tretia najpočetnejšia menšina v krajine, koncentrovaná najmä v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách ako Humenné, Svidník či Snina. Väčšina z nich sa hlási ku gréckokatolíckej (57 %) alebo pravoslávnej (33 %) cirkvi.
Hranica, ktorá spája aj rozdeľuje
98 kilometrov slovensko-ukrajinskej hranice, otvorenej po vstupe Slovenska do Európskej únie, robí zo Slovenska jednu z krajín, pre ktoré nie je vývoj u východného suseda len vzdialenou správou v novinách, ale súčasťou každodennej cezhraničnej reality - od obchodu až po rodinné väzby siahajúce naprieč generáciami.