Boh v podzemnej vyhni
Slovo "vulkán" pochádza z latinského mena Vulcanus - rímskeho boha ohňa, sopiek a kováčskeho remesla, ktorý si podľa mýtu zriadil svoju vyhňu hlboko pod zemou, na ostrove Vulcano pri Sicílii. Práve dymiace a chrliace sopky tohto ostrova dali Rimanom vzor, podľa ktorého neskôr pomenovali fenomén ako taký.
Od mena k pojmu
Z latinského Vulcanus sa postupne cez taliančinu a ďalšie jazyky vyvinulo všeobecné podstatné meno pre akúkoľvek ohnivú horu - anglické volcano, francúzske volcan, aj slovenské "vulkán", ktoré popri domácom synonyme "sopka" používame najmä v odbornom, geologickom kontexte.
Prečo práve dnes
Náhoda chce, že tradičný dátum najslávnejšej sopečnej katastrofy staroveku - výbuchu Vezuvu, ktorý podľa svedectva Plínia mladšieho zasypal Pompeje a Herculaneum - pripadá práve na 24. august roku 79. Bohu-kováčovi, po ktorom sopky dostali meno, sa tak dodnes pripisuje aj dátum jednej z najznámejších sopečných katastrof v dejinách.