Vojak od mladosti
Ľudovít Aulich sa narodil 25. augusta 1793 v Prešporku, vtedy súčasti Uhorského kráľovstva, dnešnej Bratislave. Ako profesionálny dôstojník rakúskej armády sa zúčastnil napoleonských vojen vrátane ťaženia proti Rusku. Keď v roku 1848 vypukla uhorská revolúcia, pridal sa na stranu povstalcov a 2. októbra 1848 sa stal plukovníkom novej revolučnej armády (honvédstva).
Generál a minister vojny
Generálom sa stal začiatkom roku 1849 pri Kápolne a počas jarného ťaženia velil jednotkám v bitke pri Isaszegu. Od 14. júla do 11. augusta 1849 zastával funkciu ministra vojny revolučného uhorského štátu - do funkcie nastúpil po Artúrovi Görgeym práve v čase, keď sa porážka povstania stávala nevyhnutnou.
Poprava v Arade
Po kapitulácii revolučných síl bol Aulich zatknutý a 6. októbra 1849 popravený obesením v Arade spolu s dvanástimi ďalšími generálmi - dodnes uctievanými v Maďarsku ako "trinásti mučeníci Aradu". Bratislavský rodák tak skončil medzi symbolmi uhorského boja za nezávislosť, hoci jeho meno v samotnej Bratislave zostáva takmer neznáme.