Idea, ktorá neumrela s paktom
Hoci Briandov-Kelloggov pakt z roku 1928 nedokázal zabrániť druhej svetovej vojne, jeho základná myšlienka - že útočná vojna je nezákonná - sa stala právnym základom, o ktorý sa v roku 1946 oprel Norimberský tribunál pri obžalobe nacistických vedúcich predstaviteľov zo „zločinov proti mieru“.
Od Norimbergu k Haagu
Rovnaký koncept dnes žije ďalej ako „zločin agresie“ - jeden zo štyroch zločinov v jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu v Haagu popri genocíde, zločinoch proti ľudskosti a vojnových zločinoch. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 viacero krajín vrátane členov Európskej únie podporilo návrh na zriadenie osobitného tribunálu, ktorý by sa zaoberal práve zločinom agresie proti ukrajinskej zvrchovanosti - konceptom, ktorého právne korene siahajú až do parížskej sály z roku 1928.
Slabosť aj sila v jednom
Paradox pretrváva dodnes: podobne ako v roku 1928, ani teraz neexistuje jednotný, univerzálne vynútiteľný mechanizmus, ktorý by agresiu automaticky trestal - presadenie práva stále závisí od politickej vôle mocných štátov. Zároveň však samotná existencia pojmu „nezákonná vojna“, ktorý pred necelým storočím ešte neexistoval, dnes formuje spôsob, akým sa o vojnách na medzinárodnej scéne hovorí a súdi.