Z konskej železnice električka
Na začiatku 90. rokov 19. storočia požiadal rakúsky inžinier Alexander Werner o povolenie postaviť v Bratislave (vtedy Prešporku) systém konskej železnice. Svoju žiadosť napokon zmenil - namiesto koní zvolil elektrický pohon. Mestské úrady žiadosti vyhoveli a 27. augusta 1895 sa v uliciach mesta rozbehla prvá električková linka na území dnešného Slovenska.
Skôr než Praha
Prvá trať viedla od reštaurácie Rybársky cech až na koniec vtedajšej Štefánikovej ulice a premávalo na nej 9 vozidiel poháňaných jednosmerným prúdom s napätím 550 voltov. Bratislavská električka sa tak spustila skôr než napríklad v Prahe, kde MHD električky (mimo výnimočnej Křižíkovej trate) začali jazdiť až v roku 1897. Už v septembri 1895 pribudla trať k Hlavnej stanici a sieť sa v priebehu nasledujúcich mesiacov ďalej rozrastala, zatiaľ čo dovtedajšia omnibusová doprava, ktorá v meste fungovala vyše 30 rokov, postupne zanikla.
O 131 rokov neskôr
Dnes tvorí električková doprava chrbticu bratislavskej MHD - sieť s rozchodom koľají 1 000 mm meria vyše 45 kilometrov, má 161 zastávok a električky na nej ročne najazdia viac ako 11 miliónov vozokilometrov. Z pôvodných deviatich vozidiel z roku 1895 tak vyrástol jeden z najstarších stále fungujúcich mestských dopravných systémov v strednej Európe.