Krajina dňa

Krajina, na ktorej území sa 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna.

31. august je štátnym sviatkom hneď v niekoľkých krajinách sveta.

30. augusta 1999 sa obyvatelia Východného Timoru v referende drvivou väčšinou vyslovili za nezávislosť od Indonézie.

Bitka pri Moháči pred 500 rokmi rozdelila Uhorské kráľovstvo na tri časti a na stáročia zmenila mapu strednej Európy.

28. augusta 1990 vyhlásil Irak Kuvajt za svoju 19. provinciu. O pol roka neskôr ho z krajiny vyhnala medzinárodná koalícia.

Vnútrozemská krajina medzi Rumunskom a Ukrajinou vyhlásila nezávislosť 27. augusta 1991 - dodnes časť jej územia fakticky kontroluje neuznaná Podnestrská republika.

V Sundskom prielive medzi jej ostrovmi Jáva a Sumatra ležala aj sopka Krakatoa, ktorá 27. augusta 1883 zmenila podobu okolitých pobreží.

Uprostred rozpadu Sovietskeho zväzu sa 25. augusta 1991 stalo Bielorusko samostatným štátom - dnes je krajinou bez prístupu k moru, sevretou medzi Ruskom, Ukrajinou, Poľskom a pobaltskými štátmi.

24. augusta 1909 sa v Gatúne začal liať prvý betón do zámkov Panamského prieplavu - stavby, ktorá zmenila svetovú námornú dopravu.

Stredoeurópsky sused Slovenska sa stal hlavnou obeťou tajného protokolu k paktu Ribbentrop-Molotov.

Muž, ktorý 22. augusta 1485 pri Bosworthe zvíťazil a stal sa kráľom Henrichom VII., bol prvým anglickým panovníkom waleského pôvodu.

Krajina spojená s katastrofou jazera Nyos leží na geologickom zlome, ktorý ju robí jedným z mála miest na svete s rizikom limnickej erupcie.

20. augusta 1991 obnovila Najvyššia rada Estónska nezávislosť krajiny, ktorú sovietska okupácia prerušila v roku 1940.

Kráľ Amanullah Chán vyhlásil 19. august 1919 za deň afganskej nezávislosti - o vyše sto rokov neskôr patrí Afganistan medzi najizolovanejšie krajiny sveta.

Timbuktu, do ktorého 18. augusta 1826 ako prvý Európan vstúpil Alexander Gordon Laing, dnes leží v Mali - vnútrozemskej saharskej krajine, ktorá sa v posledných rokoch čoraz viac odkláňa od bývalých západných spojencov.

Po dvoch rokoch postavenia autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva sa Gabon stal 17. augusta 1960 samostatným štátom - krajinou, ktorej meno pochádza z portugalského slova pre plášť s kapucňou.

Po rokoch napätia medzi gréckou a tureckou komunitou získal Cyprus nezávislosť od Spojeného kráľovstva - deň, ktorý si dodnes pripomína ako svoj národný sviatok.

Po takmer dvesto rokoch britskej nadvlády sa India stala samostatným štátom - deň, ktorý si dodnes pripomína ako svoj najvýznamnejší štátny sviatok.

14. augusta 1947 získal nezávislosť Pakistan - o deň skôr než India, s ktorou ho pri vzniku rozdelila jedna z najkrvavejších hraníc dejín.

Hlavné mesto dnešného Mexika stojí na tom istom mieste, kde 13. augusta 1521 padla aztécka metropola.

Súostrovie v strede Tichého oceánu bolo nezávislým kráľovstvom a neskôr republikou - kým sa 12. augusta 1898 nestalo americkým územím.

11. augusta 1960 získal Čad nezávislosť od Francúzska - dnes vám predstavíme piaty najväčší štát Afriky, ktorý sa delí na púšť, savanu aj sopečné pohorie.

Zmluva zo Sèvres z 10. augusta 1920 zredukovala Osmanskú ríšu na menej ako tretinu jej pôvodného územia - no Turci ju nikdy neuznali a o tri roky ju zvrátili.

9. augusta 1965 sa Singapur stal nezávislým nie preto, že by o to žiadal, ale preto, že ho z federácie vylúčili - dnes je to jeden z najbohatších štátov sveta.

V roku 1949 uzavreli Bhután a nezávislá India zmluvu, ktorá nahradila britské koloniálne usporiadanie novým vzťahom medzi rovnocennými štátmi.

Krajina, ktorá 7. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska, je dnes najväčším svetovým vývozcom kakaa a jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Afriky.

Bolívia, ktorá si nezávislosť od Španielska vyhlásila 6. augusta 1825, je vnútrozemský andský štát s dvoma hlavnými mestami - a podľa odhadov americkej geologickej služby drží najväčšie svetové zásoby lítia.

5. augusta 1960 získala od Francúzska nezávislosť Horná Volta - krajina, ktorá sa o štvrťstoročie neskôr premenovala na Burkina Faso a dnes patrí medzi politicky najnestabilnejšie štáty západnej Afriky.

Malá krajina na križovatke Stredomoria a Blízkeho východu niesla 4. augusta 2020 následky výbuchu, ktorý zničil veľkú časť jej hlavného mesta.

Niger, jedna zo sedemnástich afrických krajín nezávislých od roku 1960, patrí dodnes medzi najchudobnejšie štáty sveta - napriek tomu, že leží na jedných z najväčších svetových zásob uránu.

Na území dnešného Tuniska ležalo staroveké Kartágo, ktorého vojvodca Hannibal pri Cannae takmer zlomil Rím.

Zväzok troch horských údolí z roku 1291 dnes tvorí federáciu so štyrmi úradnými jazykmi a jednou z najstarších tradícií priamej demokracie na svete.

Rok 1492 bol pre Španielsko prelomový – pád Granady, cesta Krištofa Kolumba aj vyhnanie Židov sa odohrali v priebehu pár mesiacov.

Dvojmiliónový Uruguaj sa 30. júla 1930 stal prvým majstrom sveta vo futbale v histórii.

29. júla 1030 padol v bitke pri Stiklestade kráľ Olaf II. - jeho smrť sa napokon stala základom kresťanskej štátnosti Nórska, čo sa dodnes pripomína ako sviatok Olsok.

28. júla 1821 vyhlásil José de San Martín v Lime nezávislosť Peru - dátum, ktorý dodnes zostáva peruánskym štátnym sviatkom.

Po druhej svetovej vojne bolo Rakúsko rozdelené na okupačné zóny podobne ako Nemecko. Slobodu a suverenitu dostalo späť až 27. júla 1955.

26. júla 1847 vyhlásila Libéria nezávislosť ako prvá africká republika - štát, ktorý od začiatku niesol odtlačok svojho amerického pôvodu až po vlajku.

25. júla 1957, rok po získaní nezávislosti od Francúzska, zrušilo Tunisko monarchiu a vyhlásilo sa za republiku.

24. júla 1923 uznali spojenecké mocnosti hranice modernej Tureckej republiky - nástupníckeho štátu Osmanskej ríše.

Revolúcia z 23. júla 1952 ukončila storočie a pol trvajúcu monarchiu a naštartovala cestu Egypta k modernej republike, ktorou je dodnes.

Len pár mesiacov po páde Saddáma Husajna zahynuli 22. júla 2003 pri prestrelke s americkými jednotkami jeho synovia Uday a Kusaj — symbolický koniec jednej éry iráckych dejín.

Krajina, ktorá sa vtedy ešte volala Cejlón, sa 21. júla 1960 zapísala do svetových dejín ako prvá demokracia s ženou na čele vlády.

Povstanie z 20. júla 1810 sa začalo takmer komicky malichernou zámienkou — no jeho dôsledky sformovali jednu z najväčších krajín Južnej Ameriky.

19. júla 1979 vstúpili sandinistickí povstalci do Managuy a ukončili vyše štyri desaťročia trvajúcu diktatúru rodiny Somozovcov.

Krajina s tromi hlavnými mestami a plochou vyše 1,2 milióna km² si 18. júla pripomína narodenie muža, ktorý ju priviedol z apartheidu k demokracii.

V zámku Cecilienhof pri Postupime rozdelili víťazné mocnosti krajinu s rozlohou vyše 357-tisíc kilometrov štvorcových na okupačné zóny.

V ten deň sa prezidentom Iraku stal Saddám Husajn — jeho dvadsaťštyriročná vláda krajinu zaviedla od masívnych investícií až po vojny a medzinárodnú izoláciu.

V delte Nílu, kde v júli 1799 našli Rosettskú dosku, leží jedna z najstarších civilizácií sveta.