Slovensko

2. septembra 1997 vzniklo v Bratislave občianske združenie, ktoré dnes udeľuje najvýznamnejšie slovenské filmové ocenenie Slnko v sieti.

1. septembra 1992 schválila Slovenská národná rada Ústavu Slovenskej republiky. Dátum je dodnes štátnym sviatkom.

31. augusta 1944, uprostred Slovenského národného povstania, vzniká oficiálne 1. československá armáda na Slovensku.

30. augusta 1944 sa z Banskej Bystrice ozval Slobodný slovenský vysielač a informoval svet o vypuknutí Slovenského národného povstania.

Slovenský polyhistor, ktorého dielo dodnes patrí medzi najvýznamnejšie opisy krajín strednej Európy, zomrel pred 277 rokmi v Prešporku.

28. august 1937 priniesol vznik samostatnej automobilky Toyota Motor Corporation. Slovensko sa medzitým stalo svetovým lídrom v inom automobilovom ukazovateli.

Rakúsky inžinier chcel spočiatku postaviť len konskú železnicu - napokon dal Bratislave električkovú sieť skôr, než ju dostala Praha.

Bratislavský most s vyhliadkovou reštauráciou UFO oslavuje 54 rokov – jeho stavba si však vyžiadala zbúranie historickej štvrte i synagógy v maurskom štýle.

Ľudovít (Lajos) Aulich, narodený 25. augusta 1793 v Prešporku - dnešnej Bratislave - sa stal ministrom vojny revolučného Uhorska a napokon jedným z popravených generálov v Arade.

Slovensko a Ukrajina zdieľajú 98-kilometrovú hranicu aj kus spoločnej histórie, ktorá siaha až k medzivojnovému Československu.

Pakt, ktorý 23. augusta 1939 podpísali Nemecko a ZSSR, otvoril cestu vojne, do ktorej sa zapojil aj vtedajší Slovenský štát.

22. augusta 1785 rozšíril cisár Jozef II. svoj patent o zrušení nevoľníctva aj na Uhorské kráľovstvo – vrátane územia dnešného Slovenska.

Bratislavu obsadili okupačné vojská už v prvých hodinách invázie. V ten deň na Šafárikovom námestí zomreli traja civilisti.

20. augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský, humorista, ktorého meno je dodnes neoddeliteľné od dvojice Lasica-Satinský.

19. augusta 2016 vybehal chodec Matej Tóth v Riu de Janeiro olympijské zlato na 50 km - prvé slovenské zlato v atletike a prvé mimo vodného slalomu.

18. augusta 1968 sa vedúci predstavitelia krajín Varšavskej zmluvy v Moskve dohodli na vojenskom zásahu proti reformám Pražskej jari - rozhodnutie, ktoré sa o dva dni neskôr dotklo aj slovenského územia.

17. augusta 1916 zomrel v Martine Svetozár Hurban Vajanský - spisovateľ, kritik a publicista, ktorý takmer štyridsať rokov viedol Národné noviny a Slovenské pohľady.

16. augusta 1938 zomrel v Ružomberku Andrej Hlinka - kňaz a politik, ktorého meno nesie dodnes jedna z najvplyvnejších politických strán v dejinách Slovenska.

Sľub, ktorý 15. augusta 1534 zložilo sedem mužov na Montmartri, sa o storočie neskôr premietol aj do slovenských dejín - jezuiti stáli pri zrode prvej univerzity na dnešnom Slovensku.

14. augusta 1866 zomrel Karol Kuzmány - spisovateľ a buditeľ, ktorého báseň sa stala jednou z najznámejších slovenských vlasteneckých piesní.

13. augusta 1912 bol do prevádzky uvedený posledný, najnáročnejší úsek Tatranskej elektrickej železnice zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso.

12. augusta 1917 sa vo Veľkej Lomnici narodil Adolf Burger - väzeň, ktorého remeslo ho zachránilo pred smrťou a jeho spomienky sa dočkali Oscara.

11. augusta 2016 získali bratranci Ladislav a Peter Škantárovci pre Slovensko zlatú medailu na olympiáde v Riu de Janeiro - v disciplíne C2 vodný slalom.

10. augusta 2009 zabil výbuch metánu v bani Hornonitrianskych baní Prievidza dvadsať mužov - najťažšie banské nešťastie na Slovensku od roku 1993.

9. augusta 2016 získal vodný slalomár Matej Beňuš na olympijských hrách v Riu de Janeiro striebornú medailu v kategórii C1 - jednu z najcennejších trofejí slovenského športu.

8. augusta 1937 zomrel Martin Rázus - básnik, spisovateľ, evanjelický farár a politik, ktorý bojoval za slovenskú autonómiu.

Samuel Šikeť, jeden z najväčších slovenských cestovateľov, zomrel v roku 1902 v tanzánskej Tange. O 96 rokov neskôr sa práve Tanzánia stala jedným z dvoch cieľov teroristických útokov z 7. augusta 1998.

6. augusta 1737 vznikla v Banskej Štiavnici banská škola - o štvrťstoročie skôr, než v tom istom meste založila Mária Terézia svetoznámu Banskú akadémiu, jednu z prvých technických vysokých škôl na svete.

Podľa úradného rodného listu sa 5. augusta 1930 narodil Michal Kováč, prvý prezident samostatného Slovenska - hoci podľa cirkevnej matriky prišiel na svet o dva dni skôr.

Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine založilo inštitúciu, ktorá prežila zákaz, dve svetové vojny aj zmenu troch politických systémov.

3. augusta 1944 sa v Slanských vrchoch stretli dôstojníci Východoslovenskej armády s veliteľmi partizánskeho zväzku Čapajev - stretnutie, ktoré len o tri týždne predchádzalo vypuknutiu Slovenského národného povstania.

2. augusta 1946 sa v Banskej Bystrici narodil disident, minister vnútra a zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš.

V Bratislave vyšlo prvé číslo novín Slovenskje národňje novini Ľudovíta Štúra – prvého periodika v spisovnej slovenčine.

31. júla má meniny Ignác, na pripomienku úmrtia zakladateľa jezuitov Ignáca z Loyoly. V ten istý deň roku 1955 zomrela aj slovenská rehoľná sestra Zdenka Schelingová.

Viliam Žingor sa narodil 30. júla 1912 - viedol partizánsku brigádu v SNP a o šesť rokov neskôr ho komunistický režim popravil v inscenovanom procese.

29. júla 1793 sa v Mošovciach narodil Ján Kollár, básnik a jeden z hlavných ideológov panslavizmu, ktorý paradoxne odmietal myšlienku samostatného spisovného slovenského jazyka.

28. júla 1976 sa pri pristávaní na letisku v Bratislave zrútil do jazera Zlaté piesky lietajúci stroj Il-18 Československých aerolínií - zahynulo 76 zo 79 ľudí na palube.

Marek Hamšík, narodený 27. júla 1987, sa za dvanásť sezón v SSC Neapol stal klubovou legendou - a slovenskú reprezentáciu doviedol k historickým míľnikom.

26. júl sa v slovenskej histórii objavuje trikrát - raz ako deň narodenia dramatika, raz politika a raz ako deň úmrtia spisovateľa, ktorého knihy poznalo niekoľko generácií.

Britský historik Robert William Seton-Watson, ktorý zomrel 25. júla 1951, sa stal jedným z najvýznamnejších zahraničných obhajcov slovenských národných práv a spoluarchitektov vzniku Československa.

24. júla 1903 sa v Ružomberku narodil Vojtech Budinský-Krička, zakladateľ modernej slovenskej archeológie - presne osem rokov predtým, než Hiram Bingham dosiahol Machu Picchu.

Piate kolo rokovaní ODS a HZDS v sídle slovenskej vlády prinieslo dohodu, ktorá o pol roka neskôr vyústila do rozdelenia Československa na dva samostatné štáty.

22. júla 1941 utrpela slovenská Rýchla brigáda na Ukrajine straty, aké slovenské jednotky v žiadny iný deň vojny nezažili.

Ten istý kalendárny dátum spája narodenie Milana Rastislava Štefánika (1880) so schválením prvej slovenskej ústavy (1939) — dvoch udalostí, ktoré ukazujú úplne odlišné cesty k slovenskej štátnosti.

20. júl spája dve na prvý pohľad nesúvisiace slovenské a česko-slovenské kapitoly — koniec Havlovho prezidentstva spoločnej federácie v roku 1992 a absolútny teplotný rekord Slovenska z roku 2007.

19. júla 1831 napadol rozhnevaný dav v Košiciach chirurga presadzujúceho protikolerové opatrenia — čin, ktorý sa rozrástol do najväčšieho ľudového povstania na Slovensku v 19. storočí.

18. júla 2021 zomrel Milan Lasica priamo počas koncertu, uprostred piesne Som optimista.

17. júla 1992 prijala Slovenská národná rada Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky — krok, ktorý o pol roka vyústil do vzniku samostatného štátu.

Karol Sidor, narodený 16. júla 1901 v Ružomberku, sa na týždeň stal predsedom autonómnej vlády a napokon skončil vo vyhnanstve.