Veda

1. septembra 1859 pozoroval britský astronóm Richard Carrington slnečnú erupciu, po ktorej nasledovala najsilnejšia geomagnetická búrka v zaznamenanej histórii.

V auguste 1895 si Ferdinand von Zeppelin nechal patentovať konštrukciu, ktorá o päť rokov neskôr vzlietla ako prvá riadená vzducholoď.

30. augusta 1871 sa na Novom Zélande narodil Ernest Rutherford, fyzik, ktorý objavil atómové jadro a položil základy jadrovej fyziky.

Britský vedec bez formálneho matematického vzdelania položil základ modernej elektrotechniky.

28. augusta 1789 objavil William Herschel Saturnov mesiac Enceladus - dnes vieme, že skrýva podpovrchový oceán.

Spolu s Ole-Johanom Dahlom vytvoril v 60. rokoch jazyk Simula a s ním koncept objektovo orientovaného programovania, ktorý dnes stojí za väčšinou softvéru na svete.

Francúzsky chemik, ktorý zvážil svet na presných váhach, sa narodil pred 283 rokmi – a zomrel pod gilotínou skôr, než mohol dokončiť svoje dielo.

Galileo Galilei nepredstavil ďalekohľad hviezdam, ale politikom - a práve to mu zaistilo prostriedky na objavy, ktoré o pár mesiacov zmenili astronómiu.

24. augusta 2016 oznámili astronómovia objav planéty obiehajúcej najbližšiu hviezdu k Slnku - a rovno v jej obývateľnej zóne.

23. augusta 1966 odfotila americká sonda Lunar Orbiter 1 Zem z obežnej dráhy okolo Mesiaca – prvýkrát v histórii.

22. augusta 1963 dosiahol pilot Joseph Walker s raketovým lietadlom X-15 výšku 108 kilometrov a stal sa prvým človekom, ktorý sa do vesmíru dostal dvakrát.

21. augusta 1986 usmrtil neviditeľný oblak plynu z kamerunského jazera Nyos takmer 1 800 ľudí. Vedci to nazvali limnická erupcia.

20. augusta 1913 sa narodil Roger Sperry, neurobiológ, ktorého pokusy s pretnutým mozgovým trámom zmenili chápanie ľudského vedomia.

Daguerrotypia, ktorú François Arago 19. augusta 1839 oznámil svetu, stála na krehkej chemickej reakcii striebra, jódu a ortuti - a na vede, ktorá dovtedy patrila len alchymistom.

18. augusta 1868 zachytil Pierre Janssen počas zatmenia Slnka v Indii spektrálnu stopu prvku, ktorý dostal meno po slnečnom boha Héliovi - a na Zemi ho vedci potvrdili až o takmer tri desaťročia neskôr.

17. augusta 1970 odštartovala k Venuši sovietska sonda Venera 7 - stroj, ktorý napriek pretrhnutému padáku priniesol prvé dáta priamo z povrchu inej planéty.

16. augusta 1960 skočil Joseph Kittinger z výšky vyše 31-tisíc metrov - rekordný skok, ktorý pomohol pripraviť budúce vysokohorské záchranné systémy a vesmírne misie.

Louis de Broglie sa narodil 15. augusta 1892 - a jeho doktorská práca prevrátila naruby predstavu o tom, čo je to vlastne častica.

14. augusta 1966 vstúpila americká sonda Lunar Orbiter 1 na obežnú dráhu Mesiaca a odfotografovala viac než 5 miliónov štvorcových kilometrov jeho povrchu.

13. augusta 1918 sa narodil Frederick Sanger - jeden z iba dvoch chemikov v histórii, ktorí získali Nobelovu cenu za chémiu dvakrát (druhým je Barry Sharpless, 2001 a 2022).

12. augusta 1887 sa vo Viedni narodil Erwin Schrödinger - autor rovnice, ktorá opísala kvantový svet, aj myšlienkového experimentu, ktorý ho spopularizoval.

11. augusta 1942 si hollywoodska hviezda Hedy Lamarrová spolu so skladateľom Georgom Antheilom nechala patentovať princíp, ktorý o desaťročia neskôr poháňa Wi-Fi, Bluetooth aj GPS.

Robert Goddard zomrel 10. augusta 1945, dávno predtým, než mohol vidieť, ako jeho vysmievané teórie o raketách vo vákuu dostali vesmírny vek za pravdu.

David Huffman sa narodil 9. augusta 1925 - a algoritmus, ktorý dnes nesie jeho meno, vznikol ako alternatíva k záverečnej skúške na MIT.

Paul Dirac predpovedal antihmotu, Roger Penrose o necelé tri desaťročia neskôr dokázal, že čierne diery nie sú len teória - obaja sa narodili 8. augusta.

Let Vostok 2, ktorý sa skončil 7. augusta 1961, mal jediný cieľ - zistiť, čo dlhší pobyt v beztiaži urobí s ľudským telom. Odpoveď prekvapila aj samotných sovietskych lekárov.

6. augusta 2012 dosadol na povrch Marsu rover Curiosity po zostupovej sekvencii, ktorú samotní inžinieri NASA nazvali „sedem minút hrôzy“ - autonómny manéver, počas ktorého riadiace stredisko nemohlo do priebehu pristátia nijako zasiahnuť.

5. augusta 1802 sa v Nórsku narodil matematik, ktorý ešte pred dvadsiatkou vyriešil storočia starý problém - uznania sa však nedožil.

NASA vypustila sondu Phoenix s cieľom preskúmať arktickú oblasť Marsu - o deväť mesiacov neskôr tam našla priamy dôkaz vodného ľadu tesne pod povrchom.

Jadrová ponorka USS Nautilus dokázala niečo, o čom sa predtým dalo len snívať - preplávať pod arktickým ľadom až k zemepisnému severnému pólu a späť, bez toho, aby čo i len raz vynorila na hladinu.

2. augusta 1932 zachytil americký fyzik na fotografickej doske stopu častice, ktorá potvrdila teoretickú predpoveď o existencii antihmoty.

1. augusta 1786 objavila Caroline Herschelová kométu ďalekohľadom svojho brata Williama – a stala sa prvou ženou, ktorej sa taký objav pripisuje.

Nemecký chemik Friedrich Wöhler sa narodil 31. júla 1800 – o 28 rokov neskôr nechtiac spochybnil vieru, že organické látky dokáže vytvoriť iba život sám.

Mesačné vozidlo Apolla 15 zmenilo prieskum Mesiaca z prechádzky pri module na skutočnú terénnu geológiu.

29. júla 1958 podpísal prezident Eisenhower zákon, ktorým vznikla NASA - priama odpoveď na šok, ktorý o desať mesiacov skôr vyvolal sovietsky Sputnik.

28. júla 1964 odštartovala americká sonda Ranger 7, prvá, ktorej sa podarilo poslať na Zem kvalitné zábery mesačného povrchu z bezprostrednej blízkosti.

27. júla 1921 sa v laboratóriu Univerzity v Toronte overilo, že výťažok z podžalúdkovej žľazy - neskôr nazvaný inzulín - dokáže znížiť hladinu cukru v krvi.

26. júla 1918 predstavila v Göttingene matematička Emmy Noetherová dôkaz, ktorý dodnes patrí medzi najhlbšie výsledky teoretickej fyziky - hoci sama nikdy nezastávala platené profesorské miesto.

Louise Brownová, prvý človek na svete počatý metódou mimotelového oplodnenia, sa narodila 25. júla 1978 v anglickom Oldhame.

James Chadwick, objaviteľ neutrónu a Nobelov laureát, zomrel 24. júla 1974 v Cambridgei vo veku 82 rokov.

23. júla 1962 uvidel svet vďaka satelitu Telstar 1 prvý živý televízny prenos cez Atlantik — no satelit, ktorý to umožnil, už vtedy niesol neviditeľné jazvy z jadrového testu spred dvoch týždňov.

22. júla 1962 muselo NASA necelých päť minút po štarte odpáliť sondu Mariner 1 — na vine bola jediná drobná chyba v ručne prepísanom kóde navádzacieho softvéru.

21. júla 1925 sa skončil jeden z najslávnejších procesov americkej histórie pokutou sto dolárov — jeho skutočný odkaz je však oveľa zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá.

20. júla 1969 pristál na Mesiaci lunárny modul Apollo 11 doslova na posledné sekundy paliva. Presne o sedem rokov neskôr, v ten istý kalendárny deň, pristála na Marse sonda Viking 1.

19. júla 1977 prijal inžinier na streche kancelárskej budovy prvý testovací signál zo satelitu, ktorý stál na začiatku dnešného systému satelitnej navigácie.

18. júla 1992 vznikla fotografia, ktorá sa o pár týždňov neskôr stala prvým obrázkom nahraným na World Wide Web.

17. júla 1850 sa Vega stala prvou hviezdou okrem Slnka, akú kedy ľudia odfotografovali.

16. júla 1994 narazil do Jupitera prvý z viac ako 20 úlomkov kométy Shoemaker-Levy 9.

15. júla 1965 preletela sonda Mariner 4 popri Marse a jej zábery navždy zmenili predstavu o Červenej planéte.